SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Alexandrijská ikona Bohorodičky (aлександрійская)
Predstavuje Božiu Matku s Dieťaťom Kristom, ktoré drží nie na ľavej, ale na pravej ruke. Kristus žehná pravicou a v ľavici drží zvitok. V súvislosti s polohou Dieťaťa sediaceho na pravej ruke Bohorodičky N. P. Kondakov uvádza, že to nie je nič nezvyčajné, lebo už v období 11. – 12. storočia sa objavujú zrkadlovo obrátené ikony Božej Matky Hodigitrie. Alexandrijská ikona Božej Matky slávi svoj sviatok 1. septembra, rok a miesto jej zjavenia však nie sú historicky známe.

Andronikova ikona Bohorodičky (Андроникова)
Ikona je taktiež známa pod menami Monembazijská či Grécka. Táto ikona bola od dávnych čias paládiom byzantských cisárov. Jej názov pochádza od jedného z nich – cisára Andronika III. Paleológa (1328 – 1341). Na základe najstaršieho zachovaného historického dokumentu sa o ikone dozvedáme, že cisár túto ikonu daroval monembazijskému monastieru v Grécku, kde sa nachádzala až do začiatku 19. storočia. Po tureckom nájazde v roku 1821 igumen monastiera biskup Agapit obávajúc sa o osud divotvornej Andronikovej ikony Bohorodičky sa aj s ikonou ukryl v gréckom meste Patras. Biskup ikonu pred svojou smrťou ozdobil okladom – rizou a podaroval svojmu príbuznému – ruskému generálnemu konzulovi N. I. Vlassopulovi. Syn tohto konzula A. N. Vlassopulo v roku 1839 poslal ikonu z Atosu do Odesy aj s listom adresovaným cárovi Mikulášovi I. Pavlovičovi v Petrohrade. Od roku 1839 až do 12. mája 1868 sa ikona nachádzala v Zimnom paláci a od 12. mája 1868 až do 16. apríla 1877 v Trojickom sobore. V tom čase dal petrohradský mešťan Gromov spoločne s manželkou vyhotoviť pre ikonu bohato zdobenú presklenú skrinku so zobrazením sv. Alexandra Nevského a sv. Márie Magdalény. Následne nato vlastníctvo ikony získal pán Fiodorov z Petrohradu ako kompenzáciu za dlhy od Vlassopula. Nový majiteľ ikonu predal petrohradskému kupcovi Sivošinovi, ktorý ju 1. mája 1885 daroval ženskému monastieru zasvätenému kazaňskej ikone Bohorodičky neďaleko mesta Vyšnij Voločok v Tverskej eparchii. Na pamiatku tejto udalosti bol ustanovený sviatok tejto ikony, ktorý sa slávi 1. mája. Keď bol z nariadenia vlády uzatvorený v roku 1924 ženský monastier vo Vyšnom Voločku, ikona bola umiestnená v miestnom sobore Zjavenia Pána, ktorú v roku 1983 ukradli a dodnes nie je známe, kde sa v súčasnosti nachádza.
Ikona zobrazuje Bohorodičku po ramená a bez Dieťaťa. Má mierne naklonenú hlavu, ktorú jej zdobí koruna. Charakteristickou črtou ikony je krvavá rana na krku. V spodnej časti ikony bolo vyhotovené puzdro, v ktorom sa nachádza nôž s kostenou rukoväťou, ktorý podľa legendy istý Turek – nepriateľ svätých ikon vpichol do ikony. Po tomto čine sa na krku Bohorodičky objavila krvavá rana. Súčasťou ikony je aj byzantský erb vyšívaný zlatými niťami na aksamite v podobe dvojhlavej orlice, ktorý poukazuje na imperátorský pôvod obrazu. Ikona je neveľká s rozmermi 24 x 33 cm. Dodnes bolo vyhotovených mnoho uctievaných kópií tejto ikony.