(Michal Vasiľ) Človek býva hrdý na to, čo dokáže sám. Mnohí ľudia sami dokázali vymyslieť, ale aj vyrobiť mnohé úžasné veci. Snaha samostatne pracovať, samostatne sa rozhodovať je nám asi vrodená. Už z úst malého dieťaťa možno počuť slová „ja sám“. Boh nám dáva túto schopnosť, ako aj možnosť slobodne sa rozhodovať. Treba však pripomenúť, že sloboda rozhodovania a schopnosť samostatne konať má byť nasmerovaná na konanie toho, čo je dobré a správne. Problém nastáva, ak naše skutky nie sú v súlade s Božím plánom. To detské „ja sám“ sa zmení na „čo ťa do mňa?“. Občas sa stretávame s výrokmi: „Čo mi farár bude rozkazovať…“ či „Čo mi Cirkev bude rozkazovať…“, ba dokonca: „Čo mi Pán Boh…“ Asi sme to ešte nikdy nevyslovili, ale mohlo nám to preblysnúť mysľou, keď sme sa nedokázali stotožniť s plnením Božej vôle. Nebol to však postoj slobody, ale postoj zlého. Výkrik posadnutých bol priamym výrokom zlých duchov, čo ukazuje oslovenie „Syn Boží“, ako aj strach: „Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ Ježiš naozaj prišiel obmedziť moc zlého. Vyháňa zlých duchov z posadnutých. Ale prečo im dovoľuje vstúpiť do svíň? Obyvatelia Gadaru boli pohania. Nepoznali pravého Boha. Uctievali falošných bôžikov. Boli teda veľmi ľahkou korisťou pre zlých duchov, čo si neuvedomovali. Ježiš im dal pocítiť, že kult falošných božstiev je oslavou zlých duchov, ktorí budú vždy škodiť človeku.