SLOVO METROPOLITU (Mons. Ján Babjak SJ) Prežívame obdobie po najväčšom cirkevnom sviatku – Pasche a uvedomujeme si Ježišovo víťazstvo nad diablom, odvekým nepriateľom človeka, z ktorého pazúrov nás Ježiš vytrhol. Stále viac sa ponárame do tajomstva tohto víťazstva, sme zaň z celého srdca vďační a s radosťou spievame veľkonočný hymnus: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a zosnulým v hroboch život daroval.“
Štvrtú nedeľu po Zmŕtvychvstaní slávime Nedeľu o porazenom. Tak, ako sa na tomto človekovi preukázali účinky Ježišovho víťazstva, majú sa prejaviť aj na našom živote. Veľmi výstižne to vyjadruje kondák nedele: „Pane, svojím božským zásahom pozdvihni moju dušu hriechmi doráňanú a postihnutú rôznymi nepravosťami, ako si kedysi uzdravil porazeného, aby som volal očistený: ,Sláva tvojej moci, Kriste.‘“
Ide o uzdravenie mojej nesmrteľnej duše, ktorá pod ťarchou hriechov trpí možno viac, než trpel porazený človek. Ježiš vydobyl pre nás najväčšie víťazstvo nad zlým duchom, aby nik z ľudského pokolenia už nemusel byť v područí zlého, v jeho okovách. Preto už žiaden človek nemusí trpieť na duši, ba ani na tele, lebo telesné utrpenie je veľmi často prepojené s utrpením duše, čiže s hriechom.
Porazený človek dosiahol uzdravenie tela i duše. Túto ponuku zmŕtvychvstalý Ježiš núka aj nám vo sviatosti pokánia. Záleží iba na každom z nás, či sa chce, alebo nechce zjednotiť s Kristom a dať mu prednosť pred Božím protivníkom. Žiaľ, ani mnoho kresťanov si nevyberá Krista víťaza, ale skôr jeho protivníka, zlého ducha, lebo sa im zdá, že život podľa Božích prikázaní je veľmi ťažký a zlý ponúka viac radosti. Lenže za akú cenu? Hriešne radosti potešia človeka iba krátko pred hriechom a počas hriechu. Hneď po jeho spáchaní sa ozvú výčitky svedomia, radosť vystrieda smútok a bolesť duše. Vtedy by mala prísť úprimná ľútosť a človek by sa mal ponáhľať obnoviť stratený kontakt s Bohom vo sviatosti zmierenia. Žiaľ, aj tu konáme často opačne. Otupujeme si svedomie, nahovárame si, že aj iní tak konajú a začneme sami seba ospravedlňovať. Ide tu o zatvrdnutosť v hriechu, a to je ešte horší stav človeka – z hriechu si už nič nerobí a znásobuje ho ďalšími hriechmi.
Vzkriesený Ježišu, ďakujeme ti za tvoje víťazstvo a zároveň prosíme o milosť, aby sme po ňom túžili a aby sme si ho vedeli privlastniť. Padnúť do hriechu je ľudské, zostať v hriechu je diabolské, povstať z hriechu je anjelské.