SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Abalatská ikony Bohorodičky – Znamenije (rus. Абалацкая Знаменіе). Typ ikony Bohorodičky, ktorá je zobrazená po pás s pozdvihnutými rukami v geste modlitby (oranta) s dieťaťom Kristom na hrudi. V prípade, že je Bohorodička zobrazená v celej postave s dieťaťom – Kristom na hrudi, ktorý je zobrazený po pás a umiestnený v kruhu, sa takáto ikona nazýva Vsesvataja (gr. panagija) – Najsvätejšia. V prípade, že je Bohorodička zobrazená len po pás, nazýva sa Znamenije. Jeden z významov slovanského slova znamenije je zjavenie alebo, lepšie povedané, znak. A skutočne, zobrazenia dieťaťa Krista v lone Bohorodičky je symbolom, znakom veľkého zázraku – Božieho vtelenia, keď sa bezpočiatočný a beztelesný Boh zaodel ľudským telom a zjavil sa svetu.
Abalatská ikona Bohorodičky patrí medzi najznámejšie a najuctievanejšie ikony na Sibíri. S jej zjavením a následným uctievaním sa spája táto historická udalosť. V osade Abalak, nachádzajúcej sa 30 km od mesta Tobolsk na Sibíri, mala vdova Mária Abalatská 10. augusta 1636 sen, v ktorom sa jej zjavila novgorodská ikona Bohorodičky – Znamenije so sv. Mikulášom a sv. Máriou Egyptskou po stranách. Bohorodička od nej žiadala, aby sa v Abalaku postavila drevená cerkev a monastier, ktoré by boli zasvätené ikone Božej Matky – Znameniju. Žena sa bála výsmechu a nepochopenia, preto o tejto udalosti nikomu nič nepovedala. Učinila to až po ďalších dvoch videniach, ktoré sa zopakovali. Po čase sa s tým zdôverila svojmu duchovnému otcovi, ktorý sa podobne ako vdova Mária o tomto videní zo strachu pred výsmechom a nepochopením nikomu nezdôveril. Vtedy Mária Abalatská mala štvrté videnie Panny, po ktorom sa rozhodla o posolstve Bohorodičky informovať tobolského arcibiskupa Nektaria. Ten nariadil, aby v Abalaku začali s výstavbou drevenej cerkvi. V roku 1637 v Tobolsku býval akýsi ochrnutý muž menom Eutym Koki. Istého dňa za ním prišiel žobrák Pavol a oznámil mu, že v Abalaku stavajú cerkev zasvätenú ikone Božej Matky –Znameniju. Navrhol mu, či by nechcel pre cerkev oferovať ikonu Bohorodičky a možno sa uzdraví. Ikonu namaľoval protodiakon soboru v Tobolsku Matúš Martinov a chorému sa do skrehnutých údov vrátil život. Uzdravený Eutym sám odniesol ikonu do tobolského chrámu, odkiaľ bola prinesená do Abalaku. Zo začiatku bola ikona umiestnená v drevenej cerkvi, ale keď následkom požiaru zhorela, našla si svoje miesto v novovybudovanom murovanom chráme Soboru ikony Božej Matky – Znamenije, ktorý bol v tom čase jedným z najstarších murovaných chrámov na Sibíri. Tento sobor sa v roku 1783 stal hlavným chrámom mužského Monastiera ikony Božej Matky Znamenije.
Abalatská ikona bola preslávená mnohými zázrakmi uzdravenia. V jednom z letopisov sa uvádza až 130 zázračných uzdravení. Už v druhej polovici 17. storočia bola ikona známa v celom Rusku.
Ikona s rozmermi 22,5 x 27 cm zobrazuje Bohorodičku po pás s pozdvihnutými rukami nahor v geste modlitby a s dieťaťom Kristom na hrudi. Po ľavej strane Božej Matky (z pohľadu nazerajúceho) je umiestnený sv. Mikuláš a po pravej sv. Mária Egyptská.
