UDALOSŤ (Viktor Verba) Pri príležitosti 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime Svätý Otec František uskutoční v polovici mája cestu na toto významné pútnické miesto Katolíckej cirkvi, ktorá bude spojená s oficiálnou návštevou Portugalska. Predstavujeme krajinu, ktorá mala v minulosti významné postavenie na mape Európy a spoločne so Španielskom bola ekonomickou, politickou a koloniálnou veľmocou vtedajšieho sveta.

Západná brána do Európy
Portugalsko leží v juhozápadnej časti Pyrenejského polostrova, je najzápadnejšou krajinou na európskom kontinente a pre svoju periférnu polohu sa považuje za západnú bránu do Európy alebo krajinu „na konci sveta“. Na východe a severe susedí so Španielskom a zo západu a juhu obmývajú jeho hranice vody Atlantického oceána. Povrch Portugalska je výrazne členitý. Severnú a východnú časť pokrývajú horské pásma Trás-os-Montes, Serra do Gerez či Serra da Estrela, ktoré dosahujú takmer 2 000 m. Západná a južná časť krajiny je prevažne nížinatá. Rozsiahle nížiny v tejto časti prechádzajú smerom do vnútrozemia do rozsiahlej plošiny, tzv. mesety, pokrývajúcej veľkú časť Pyrenejského polostrova. Medzi najvýznamnejšie rieky patria Tejo, Douro a Guadiana, ktoré sú zároveň významným faktorom na výrobu väčšiny elektrickej energie v Portugalsku. Podnebie je v Portugalsku ovplyvňované predovšetkým Atlantikom. Na severe a západe krajiny je mierne oceánske, na juhu subtropické stredomorské (suché, horúce letá a mierne, vlhké zimy). Tieto predpoklady robia z Portugalska známe letovisko, najmä v letnom období. Lesy pokrývajú približne dve pätiny územia. Najrozšírenejšími drevinami sú borovice a duby.

Krajina vína i korku
Počet obyvateľov Portugalska predstavuje viac ako 10,5 milióna. Prevažná časť populácie je koncentrovaná pri pobreží v severnej časti krajiny, ktorá je zároveň hospodársky rozvinutejšia a sústreďuje sa tu aj väčšia časť priemyslu. Z religiózno-geografického hľadiska je Portugalsko silne katolíckou krajinou. Významným ekonomickým centrom severu je mesto Porto, ktoré v minulosti stálo pri zrode portugalského štátu, bolo jeho hlavným mestom a prepožičiavalo svoje meno názvu celej krajiny. Mesto vyniká dobrou polohou pri ústí rieky Douro do Atlantického oceánu a je zároveň významným prístavom. Mesto však najviac preslávila produkcia kvalitného portského červeného vína. Dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom juhu krajiny je hlavné mesto Lisabon, ktoré je zároveň najväčším portugalským prístavom.
Portugalsko patrí z hospodárskeho hľadiska k chudobnejším štátom západnej Európy. Piliermi ekonomiky boli do polovice 20. storočia poľnohospodárstvo a rybolov, v súčasnosti je však na vzostupe priemysel. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú hutnícky, ťažobný, chemický a potravinársky priemysel. V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba. Významné je pestovanie pšenice, kukurice, olív, citrusov, vínnej revy a zeleniny. Portugalsko je najväčším producentom korku na svete. K najnavštevovanejším strediskám cestovného ruchu patria okrem najväčších miest aj pobrežie Algarve a ostrovy Madeira a Azory.

Kultúrne vplyvy Rimanov a Arabov
Najstaršími známymi obyvateľmi Portugalska boli lovci a zberači v staršej kamennej dobe, ktorí po sebe zanechali viacero artefaktov v podobe rytín či kamenných stavieb. V 7. storočí pred Kr. vpadol na územie Portugalska keltský kmeň Lusitanov, ktorý v tejto časti Pyrenejského polostrova čelil expanzii Rimanov od roku 193 pred Kr. Portugalsko bolo do Rímskej ríše začlenené za vlády Julia Caesara ako súčasť provincie Lusitánia a celé toto obdobie zanechalo na tomto území významnú civilizačnú stopu v podobe romanizácie, ktorá ovplyvnila mnohé oblasti života miestnych obyvateľov – hospodárstvo, kultúru, jazyk, architektúru, administratívu, právo a pod. Rímske obdobie nadvlády znamenalo aj postupné šírenie kresťanstva na území dnešného Portugalska, ktoré sa tu začalo rozširovať najmä po vydaní Milánskeho ediktu v roku 313. V priebehu 3. až 5. storočia musela rímska správa odolávať nájazdom germánskych kmeňov. V období tzv. sťahovania národov na územie Pyrenejského polostrova vpadli okolo roku 409 Alani, Vandali a Svébovia. Významnejší vplyv tu zanechali Vizigóti, ktorí sa v oblasti významnejšie usadzovali po rozpade Západorímskej ríše v roku 476. Na konci 7. storočia sa vizigótska moc dostala pre spory o nástupníctvo do hlbokej krízy, ktorá vyvrcholila vpádom arabských moslimov na polostrov cez Gibraltársku úžinu v roku 711. Územie Portugalska bolo v priebehu niekoľkých rokov dobyté arabsko-berberskými vojskami a od polovice 8. storočia sa stalo súčasťou Cordóbskeho kalifátu. Obdobie tzv. reconquisty (znovudobytie územia v oblasti Pyrenejského polostrova ovládaného Arabmi) vyvrcholilo v roku 1095 sformovaním portugalského grófstva, z ktorého vzniklo v roku 1139 nezávislé Portugalské kráľovstvo.

Námorná a koloniálna veľmoc
Medzi najvýznamnejšie obdobia portugalských dejín patrili časy objavných plavieb, ktoré znamenali vznik rozsiahleho koloniálneho impéria pozostávajúceho z mnohých portugalských zámorských území v Afrike, Indii a Južnej Amerike. K prvým významným portugalským objaviteľským výpravám patrilo objavenie Madeiry (1419), Azorských ostrovov (1427) či preskúmanie západného pobrežia Afriky (1460). Najvýznamnejšími počinmi portugalských moreplavcov a objaviteľov bolo dosiahnutie južného cípu Afriky Bartolomeom Diasom (1487), objavenie námornej cesty do Indie Vascom da Gamom (1498) a objavenie Brazílie Pedrom Alvarezom Cabralom (1500). Tieto a mnohé ďalšie objavy znamenali pre Portugalsko významné upevnenie politickej a obchodnej moci na mape vtedajšieho sveta, a to predovšetkým vďaka získavaniu strategických komodít, ktoré boli významným zdrojom príjmov z námorného obchodu. Na týchto novoobjavených miestach si Portugalci začali budovať obchodné stanice a pevnosti ako oporné body námornej dopravy a obchodu. Nemenej dôležitým aspektom portugalských výprav bolo zriaďovanie kresťanských misií, ktoré sa stali základom pre ďalšiu evanjelizačnú činnosť a šírenie kresťanstva a kresťanskej kultúry v „novom svete“. Toto zlaté obdobie Portugalska sa skončilo vznikom personálnej únie so Španielskom v rokoch 1580 – 1640, čo krajinu oslabilo hlavne hospodársky. Hoci bola nezávislosť Portugalska neskôr znovu obnovená, krajina sa ocitla na periférii Európy, mimo hlavných osí hospodárskeho a geopolitického rozvoja.

Fatima – pútnické miesto
Najvýznamnejšími udalosťami v novodobých dejinách Portugalska boli udalosti späté so zjaveniami Panny Márie vo Fatime v roku 1917. V nedeľu 13. mája 1917 šli desaťročná Lucia, deväťročný František a sedemročná Hyacinta pásť ovce na pasienok Cova da Iria. Okolo poludnia sa deti začali hrať a odrazu zazreli niečo podobné blesku. V domnienke, že príde búrka, sa rozhodli vrátiť domov, a pri zostupovaní z vŕšku sa im nad malým dubom zjavila postava ženy, ktorá sa skvela ako slnko. Pani bola oblečená v bielom a začala viesť s deťmi rozhovor. Žiadala od nich, aby na toto miesto prichádzali počas nasledujúcich šiestich mesiacov, vždy trinásteho v tú istú hodinu. Správa o tejto udalosti sa rýchlo rozniesla po dedine a neskôr i po celej krajine a zjavenia priťahovali stále väčší počet ľudí. Matka Božia vyzývala k pokániu a k modlitbe ruženca. K oficiálnemu uznaniu zjavení zo strany Cirkvi došlo v roku 1930 a Fatima sa stala významným pútnickým miestom na mape Európy. Pre rastúci počet prichádzajúcich pútnikov sa vo Fatime postavila bazilika, do ktorej smerujú každoročne tisíce pútnikov z celého sveta. Fatimu navštívil v roku 1982 aj pápež Ján Pavol II., ktorý sa stal 13. mája 1981, na 64. výročie fatimských udalostí, obeťou atentátu. Svätú omšu slúžil za prítomnosti jedného milióna veriacich.