BIOETIKA (Juraj Gradoš) Extrémizmus. Slovo, ktoré sa používa často, omnoho častejšie, než treba. A dá sa ním prikryť všetko – od radikálnych názorov proti ľudstvu ako takému až po zúfalosť človeka. Všetko, čo vybočuje z „noriem“ nastavených tými pri moci, je extrémistické, nepriateľské, neprípustné. A treba to odstrániť, zakázať, eliminovať.
Lenže všetci riešime následky, a nie problém. Zmierňujeme horúčku a bolesti, ale neliečime. Je to jednoduchšie a dá sa pri tom zbohatnúť. Kto kedy zbohatol na úprimnej snahe pomôcť? Ale tak naoko – to sa dá. A ľahko, a ešte aj s veľkým potleskom.
Pred rokom vznikla na Slovensku vláda, ktorá si dala za jeden z hlavných cieľov potlačiť extrémizmus. A darí sa? Extrémizmu áno. Slovenský extrémizmus má totiž korene v nespokojnosti ľudí. Niekedy umelo živenej, ale nikdy nie bez reálneho základu. Ak by sa vláda zamerala na riešenie príčin a nie následkov, bolo by všetko inak. Kde sú na Slovensku tie príčiny? Všade. Práve preto je situácia taká, aká je. Tí, čo majú pomáhať a chrániť, sa riadia zvláštnymi predpismi. Nedávno ma v obci obehovalo policajné auto cez zebru a plnú čiaru minimálne sedemdesiatkilometrovou rýchlosťou. A bez majákov a zjavného dôvodu, lebo o desať kilometrov som narazil na to isté auto v kolóne hneď pred sebou. Urobili to, pretože mohli. Ak by to spravil niekto iný, mastná pokuta, ba možno i strata vodičského oprávnenia by ho neminula. Ak by teda nebol „spriaznená“ osoba. Na druhej strane, ak by ste šli na policajné stanice, tak nábytok i priestory sú tam z čias socializmu. Mohli by z nich robiť múzeá. Frustrácia policajtov z toho nie je malá. A frustrácia ľudí z nich ešte väčšia. Navyše v Prešove, kde ak nestoja a neriadia premávku, neraz je to jednoduchšie a rýchlejšie.
No nie sú to iba policajti. Podobne to funguje v zdravotníctve. Bez známosti sa dnes nedá ani pomýšľať na „normálnu“ starostlivosť a termíny. Naozaj je také ťažké naplánovať si pacientov približne na konkrétnu hodinu, aby nemusel chorý človek už od siedmej hodiny čakať pred ambulanciou neraz i do obeda? Tu sa kazí ľudskosť, lebo ak sa dvere u doktora otvárajú známym, tak nečudo, že ostatní majú problém pustiť predčasne dopredu postihnutého človeka či rodičov s malými deťmi. Ľudskosť ide bokom našej spravodlivosti.
Ani v hospodárstve to nie je iné. Neviem pochopiť, ako môže firma, ktorá nebola schopná splácať záväzky, hodiť ich na bedrá štátu a zrazu sama vykázať tridsať miliónov eur zisku. A to na štátnych zákazkách. Kde je svedomie tých, ktorí toto pripustili? Potom sa čudujeme, že deti v obchode si vezmú, čo chcú. Len tak bez zaplatenia.
Ani Únia nie je výnimkou. Zneužíva svoje postavenie na úkor národných parlamentov a skryto presadzuje „svoju“ politiku. Bez ohľadu na vôľu vlastných obyvateľov. Tak i 16. marca 2017 Európsky parlament prijal návrh uznesenia o prioritách EÚ na zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva v tomto roku. Medzi nimi sú aj „sexuálne a reprodukčné práva“. Ich súčasťou je pritom aj tzv. právo na potrat. A potom sa čudujú, že neveríme Európe.
Extrémizmus rastie tam, kde rastie radikalizmus alebo neschopnosť človeka zmeniť spoločnosť. Na Slovensku radikalizmus je, ale nie v takej miere, ktorá by bola výnimočná oproti zvyšku Európy. Ale nespokojnosť ľudí, ich frustrácia rastie každým dňom, každou nevyriešenou kauzou. Hrádza ľudskej trpezlivosti už dávno praskla, otázne je, nie či, ale skôr kedy a ako sa táto nespokojnosť ľudí prejaví. A to možno aj extrémistickým postojom.