A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde. (Jn 5, 7b)

(Vladimír Sekera-Mikluš) Na chvíľu sa pozastavím nad súťaživosťou. Zdravé trhové prostredie, ktoré umožňuje, aby si jednotlivé firmy konkurovali a navzájom súťažili, je iste v poriadku. Nič lepšie sa zatiaľ nevymyslelo. Tí starší si ešte dobre pamätajú, ako brzdilo pokrok socialistické hospodárenie, ktoré súťaž neumožňovalo. Na osobnej úrovni však porovnávanie a súťaživosť pôsobia devastujúco. Dovolím si povedať, že čím sú si ľudia menej istí v tom, ako ich vidí Boh, tým viac sa snažia zapôsobiť na ostatných. Takíto ľudia sa neštítia použiť všetky prostriedky, aby svojich kolegov predbehli a postúpili na nejaké lepšie platené miesto. Ak však druhých okolo seba vidíme ako konkurentov a nie ako spolupracovníkov, takáto súťaživosť pokrok a rozvoj neprináša. Nehovoriac o veľkých duchovných škodách. Veď z čoho sú dnes ľudia najviac sklamaní a zničení? Z narušených vzťahov v rodine a v práci! Liekom, ako sa dostať z pretekov nezdravej súťaživosti, je jednoducho „zájsť do boxu“ a dať si pauzu. Uvedomiť si, že Boh ma miluje takého, aký som, a prijal ma aj s mojimi nedokonalosťami. Pochopiť, že nemá zmysel porovnávať sa, pretože buď upadneme do pýchy, alebo do odsúdenia. Musíme sa uistiť, že žijeme v Božej vôli a že náš život je v Božích rukách. Je na ňom, aby nám otvoril dvere a spôsobil, že nájdeme priazeň aj u ľudí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *