HISTORICKÉ OSOBNOSTI (Michal Glevaňák) Juraj Lipaj pochádzal zo šľachtickej rodiny. Študoval v Bratislave, vo Viedni u jezuitov, v Štajerskom Hradci (Graz) a nakoniec v rokoch 1621 – 1625 teológiu na nemecko-uhorskom kolégiu v Ríme, kde dosiahol doktorát filozofie. V roku 1619 začal študovať filozofiu už ako kanonik. Po kňazskej vysviacke (1625) začal pôsobiť ako farár v Senci. V roku 1625 bol vymenovaný za ostrihomského kanonika a od roku 1627 bol turnianskym arcidiakonom a farárom v Nových Zámkoch. V roku 1628 sa v Ostrihome stal svätoštefanským prepoštom. V roku 1631 získal hodnosť päťkostolského, nasledujúci rok vesprémskeho a v roku 1637 jágerského biskupa a uhorského kancelára. V tejto funkcii 30. augusta 1637 v Trnave slávnostne posvätil Chrám sv. Jána Krstiteľa.
Po smrti arcibiskupa Imricha Lóšiho bol v roku 1642 vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa. Po nevýhodnom Vašvárskom mieri (1664) sa pridal k nepokojnej katolíckej šľachte a zapojil sa do Vešeléniho sprisahania proti Habsburgovcom. Osvedčil sa ako blízky spolupracovník a pokračovateľ Petra Pázmaňa (1570 – 1637) v rekatolizačnom úsilí. Podporoval rehole, najmä rád Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), ktorý pozval v roku 1658 do Trenčína a v roku 1660 do Skalice. Založil viaceré františkánske kláštory (Kremnica 1649). Podľa vzoru rímskeho nemecko-uhorského kolégia založil v roku 1648 v Trnave pre najnadanejších klerikov určených na pastoráciu na celom území Uhorska seminár Collegium Generale Cleri Junioris Hungaria – Collegium Rubrorum, rubrorum (podľa červených reverend klerikov). Tiež sa považuje za spoluzakladateľa Právnickej fakulty Trnavskej univerzity (1667). Vznikla vďaka tomu, že on (1665) a jeho predchodca Imrich Lóši (1642) so súhlasom kráľa odkázali v testamente na jej založenie svoje finančné prostriedky.
Arcibiskupa Juraja Lipaja charakterizovala neúnavná snaha o zveľadenie a upevnenie Rímskokatolíckej cirkvi v Uhorsku v duchu rekatolizačného úsilia arcibiskupa Petra Pázmaňa. Arcibiskup ako uhorský prímas v roku 1648 potvrdil akt Užhorodskej únie (1646) na krajinskej synode uhorského episkopátu v Trnave. Na základe toho podporili úniu aj latinské diecézy a katolícki magnáti. V roku 1650 informoval Rím o vzniku únie. Pápež Inocent X. sa o tejto únii dozvedel v roku 1651 prostredníctvom listu, v ktorom bol informovaný o novozvolenom mukačevskom biskupovi, a zároveň žiadal o jeho potvrdenie v úrade. Juraj Lipaj prebudoval letný arcibiskupský palác v Bratislave a vďaka nemu pri paláci vznikol unikátny park s množstvom rastlín, v našich zemepisných šírkach dovtedy neznámych. Park zveril svojmu bratovi Jánovi Lipajovi (1606 – 1666), členovi rádu Spoločnosti Ježišovej. Arcibiskup je autorom filozofickej dizertačnej práce a viacerých filozoficko-teologických diel. Napísal oslavnú reč na uhorského kráľa sv. Ladislava. Venoval sa výtvarnému umeniu, alchýmii a astronómii. S Martinom Sentivánim (1633 – 1705), slovenským polyhistorom a filozofom, vydal anonymne astronomický spis o kométach.