SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Kompozícia ikony sviatku Pokrova zahŕňa niekoľko historických prvkov, o ktorých sme sa zmienili v predchádzajúcich článkoch: relikviu plášťa Bohorodičky; videnie sv. Andreja, blázna pre Krista; blachernský „zvyčajný div“ a zázrak sv. Romana Sladkopevca. Aj napriek tomu, že sa nespájajú s tým istým obdobím, predsa ich teologický základ sa spája s ústrednou myšlienkou tak samotného sviatku, ako aj ikony – ochranou Božej Matky.
Pôvod ikony
Samotné slávenie Pokrova sa objavuje na území Kyjevskej Rusi od 12. storočia, ale ikony tohto sviatku sú pred 15. storočím veľmi vzácne. Najstaršie zobrazenie sa zachovalo na bronzovej bráne katedrály v Suzdali okolo roka 1230. Námet sa tu obmedzuje na skupinu anjelov, ktorí dvíhajú ruky k veľkému plášťu vznášajúcemu sa vo vzduchu nad nimi. V strede stojí Panna, ktorá je obrátená napravo a ruky má vystreté v modlitebnom geste ku Kristovi zobrazenom v prahom rohu nad plášťom. Druhá ikona zo 14. storočia taktiež zo Suzdaľa ukazuje v hornej časti pred chrámom Bohorodičku, ktorá sama, bez anjelov rozprestiera svoj plášť nad ľudom v spodnej časti ikony. Uprostred na ambóne sa nachádza sv. Roman Sladkopevec. Dve ikony z 15. storočia z Novgorodu prezentujú videnie pokrova vnútri chrámu pravdepodobne pred ikonostasom, kde dvaja anjeli rozprestierajú veľký plášť nad Božou Matkou. Ako poznamenáva E. Sendler, od tohto obdobia sa ikony Pokrova kompozične rozširujú. Túto tendenciu potvrdzuje aj ikona z obdobia okolo roka 1600, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Štátnom ruskom múzeu v Petrohrade. Táto ikona je ukážkou rozvinutej kompozície v jej najúplnejšej podobe. Jej dominantou je impozantný sedemloďový konštantínopolský chrám s kupolami. Vo vrchnej časti ikony sa na vertikálnej osi ikony nachádza Kristus obklopený serafínmi. Pod ním je v celej šírke chrámu roztiahnutý plášť, ktorého konce držia archanjeli Michal a Gabriel. V centre ikony pod roztiahnutým plášťom stojí na oblaku Bohorodička s pozdvihnutými rukami v geste modlitby. Po stranách Božej Matky stoja zástupy. V ľavej časti (z pohľadu nazerajúceho) sú zobrazení proroci, biskupi a mučeníci. Vpravo stoja apoštoli, prepodobní muži a prepodobné ženy. Všetky zástupy svätých stoja na oblakoch. V dolnej časti jasne vidno ikonostas so stĺpmi a závesmi. Uprostred ikonostasu stojí na ambóne sv. Roman Sladkopevec s roztvoreným zvitkom v ľavici s textom kondáku Kristovho narodenia. Po jeho stranách stoja v ľavej časti cisár Lev Múdry s manželkou a napravo patriarcha a sv. Andrej, blázon pre Krista, so svojím žiakom Epifaniom.
Je dôležité poznamenať, že v ikonografii sviatku Pokrova rozlišujeme dva varianty zobrazovania: novgorodskú a moskovskú (rostovsko-suzdaľskú). Oba varianty sú kompozične a obsahovo identické, líšia sa iba v spôsobe zobrazenia plášťa nad postavou Bohorodičky. V prípade novgorodskej ikonografie plášť držia dvaja archanjeli, kým v moskovskej ikonografii ho drží samotná Božia Matka. Rozdiel je aj vo farebnom riešení plášťa, ktorý je v prípade novgorodských ikon červený a v moskovských fialový.
