AKTUÁLNE (Juraj Gradoš) Mladšia generácia si isto spomenie na zostrihanú verziu správy z rómskej osady Tu kabel Tukabel. Na internetovom videokanáli Youtube má skoro dva a pol milióna zhliadnutí. Od februára tohto roka dostala konkurenciu v podobe obdobného diela Na východe Yeah.
Ak sa na to pozriete očami človeka, čo hľadá únik a uvoľnenie, zábavu a pikošky, tak je to zaujímavý počin, tvorivé dielo… Jednoducho niečo super. Ale ak sa na to pozriete očami kresťana, tak tu niekto zosmiešňuje iného človeka, a to sa mi už nezdá byť normálne. Alebo na východe áno?
V ostatnom čase sa totiž s nenormalitami vydávanými za normálne veci pretrhlo vrece. Stačí spomenúť faktúry za desaťtisíce eur za elektrickú energiu, ktoré – a hoci to náš pán premiér Róbert Fico odmieta pripustiť – sú legálnym a platným daňovým dokladom a ak sa neuhradia, tak môžu pripraviť človeka i o strechu nad hlavou. Posvätil to jeho človek, ktorého si vybral, aby ceny energií strážil. Alebo to bolo pre niečo iné? Čo majú teraz ľudia robiť? Je to normálne? To je jedno. Je to zákonné a zákony platia. Aspoň vidno, ako sa dajú paragrafy poprekrúcať. A že je to proti človeku, neľudské voči obyčajnému robotníkovi, roľníkovi, matke v domácnosti. No a? Hlavne, že firmy dostanú slušný zisk. A ak nezaplatíte, aj exekútori, sudcovia… Mnohí sa na tomto neľudskom zákonnom obohatení sami obohatia. Iba ak by sa firmy rozhodli stornovať faktúry a vystaviť nové. Ale to by ich stálo veľa a najmä museli by to chcieť. Čas ukáže, či preváži zákonný spôsob zisku, alebo ľudský prístup k človeku.
Prípad lekárky a jej dcéry, ktorý stál na počiatku remixu Na východe yeah, poukazuje na hlbšie korene celého problému. Isté príslovie hovorí: ak chceš zmeniť svet, zmeň sám seba. Ak chceme zmeniť takéto správanie veľkých spoločností, mocných žralokov v našom slovenskom mori, musíme zmeniť správanie seba. Na jednej strane prestať byť nevšímavý a nebáť sa povedať svoj názor a stáť za ním. Stačí sa v tieto dni pozrieť na „menej vyspelú“ demokraciu v Rumunsku. Ľudia vyšli do ulíc, lebo nesúhlasili s vládnym nariadením, ktorý zákonne dovoľoval obohacovať sa a poškodzovať štát v prípade politikov až do výšky 200 000 lei (44 440 eur). Nariadenie schválené vládou vedenou socialistami, ktorá sa ujala moci len na začiatku januára, vstúpilo okamžite do platnosti. Vydržalo iba pár dní, lebo už 5. februára ho vláda zrušila. Ale aby odstúpili, hoci ich k tomu vyzývali davy ľudí – na to nevidia dôvod. Nepáči sa vám to? No a? Zvolili ste parlament, a ten ma podrží – povedal si istotne premiér, keď odkázal davu, že on neodstúpi.
I tak Rumuni ukázali, že sa vedia ozvať. Ale to nestačí. Ak chceme zmeniť svet, mali by sme zmeniť svoje vlastné správanie. Mali by sme byť zodpovední – vo všetkom. Nefajčiť pri iných ľuďoch, najmä nefajčiaroch. Neodhadzovať smeti a nepoškodzovať prírodu okolo seba. Neplytvať vodou ani elektrickou energiou či plynom. Nebyť ľahostajní voči potrebám iných ani voči ich prehreškom. Nekupovať si, čo skutočne nepotrebujem, hoci je to práve „v akcii“. Ale ušetrené zdroje minúť na dlhodobé projekty či na pomoc núdznym. … Každý dobre vie, čo by bolo treba robiť. Len chceme, aby to robili iní a nie my. Alebo to budeme robiť zajtra. Dnes si však ešte chceme užívať. Dnes sa ešte nechceme zmeniť. A že zajtra to nemusí vyjsť či na to zabudneme? Možno stačí povedať: „No a?“.