CIRKEVNÉ PRÁVO (Jozef Miňo) Pre duchovné dobro kresťana je dôležité rozlišovať medzi sviatosťami a sväteninami. Kódex kánonického práva definuje sviatosti takto: „Sviatosťami, ktoré Cirkev má povinnosť udeľovať, aby pod viditeľným znakom ohlasovala Kristove tajomstvá, náš Pán Ježiš Kristus, pôsobením Svätého Ducha, posväcuje ľudí, aby sa osobitným spôsobom stali skutočnými ctiteľmi Boha Otca a pričleňuje ich k sebe samému a Cirkvi, svojmu telu; preto všetci veriaci v Krista, najmä však posvätní služobníci, majú pri nábožnom slávení a prijímaní týchto sviatostí starostlivo zachovávať predpisy Cirkvi.“ (kán. 667 CCEO) Sviatosti sú teda viditeľné znaky, cez ktoré človek dostáva do svojej duše neviditeľnú Božiu milosť ako Boží dar. Niektoré sviatosti (tajomstvá) sú nevyhnutné na spásu, napríklad krst: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ (Mk 16, 16)
Cirkev vysluhuje sedem sviatostí: krst, myropomazanie (birmovanie), Eucharistia, sviatosť zmierenia, manželstvo, kňazstvo a pomazanie chorých.
Kán. 867 § 1 CCEO hovorí, že sväteninami, ktoré sú posvätnými znakmi a akoby napodobnením sviatostí, sa naznačujú a na príhovor Cirkvi dosahujú účinky najmä duchovné, ktoré pripravujú ľudí na účinné prijímanie sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života. V § 2 sa pripomína, že ohľadom svätenín sa majú zachovávať normy partikulárneho práva vlastnej cirkvi sui iuris. Sväteniny sú tiež viditeľné znaky, ktoré nás majú urobiť disponovanými prijímať sviatosti. Medzi sväteniny patria všetky požehnania, posvätenia vecí, miest, osôb. Sväteniny nás sprevádzajú celým liturgickým rokom: všetky myrovania v roku, veľké svätenie vody na sviatok Bohozjavenia, malé svätenie vody, svätenie sviec na sviatok Stretnutia Pána, domov a bytov, chrámov, ikon, jedál na sviatky Paschy, bohoslužobných rúch, predmetov, zvonov až po posvätenie ruženca, auta, základného kameňa a každej veci, ktorú veriaci človek chce využívať s Božím požehnaním na oslavu Boha a spásu svojej duše. Ak sa v našom kánonickom práve hovorí, že ohľadom svätenín sa majú zachovávať normy partikulárneho práva, tak tieto pravidlá treba hľadať v liturgických knihách našej cirkvi – trebníkoch, keďže výslovne definované partikulárne právo pre sväteniny nemáme.