(Vojtech Lakomý) Predpokladá sa, že Markovo evanjelium bolo napísané ako prvé a slúžilo ako predloha pre Matúša a Lukáša. Jeho umelecký štýl dokáže čitateľa vtiahnuť viac do deja, lebo Ježiša opisuje v neustálom pohybe. Viac koná, ako rozpráva. Teraz je to príbeh uzdravenia ochrnutého v Kafarnaume. Dej sa začína smutne – nebolo miesta ani predo dvermi, nebolo ochoty ho pustiť dnu, no nakoniec sa všetko dobre končí.
Keď sa raz emeritného pápeža Benedikta XVI. ešte ako kardinála Ratzingera novinári pýtali, koľko ciest vedie k Bohu, dal originálnu odpoveď: „K Bohu vedie toľko ciest, koľko je na svete ľudí. Každý ide k Bohu vlastným, originálnym spôsobom.“ Originálny je aj spôsob, ako štyria prinesú ochrnutého k Ježišovi. Odkryjú strechu a spustia lôžko, na ktorom ležal. Ježiš videl ich vieru a povedal ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy“, čím ukazuje, že mu ide predovšetkým o uzdravenie ducha. Ochrnutý je obrazom každej ľudskej bytosti, ktorej hriech bráni slobodne sa pohybovať. Až v druhej fáze uzdravuje telo, aby potvrdil, že má moc odpúšťať hriechy. Štyria sa stali dôkazom, že vo svete nechýba láska a nádej. Nie iba egoizmus. Dnešný príbeh nás nabáda nedať sa len tak ľahko odradiť, ale byť vynaliezaví a stať sa „nosičmi“ ľudí ku Kristovi.