SVEDECTVO (Andrea) September. Mesiac, ktorý so sebou prináša veľa zmien do ľudských životov. Noci sa rýchlo predlžujú, dni sa krátia, slnko už nepáli, lístie začína meniť farbu, vtáky odlietajú zimovať do teplých krajín, detičky opúšťajú na čas svoje mamky a po prvýkrát nastupujú do škôlok, staršie deti do škôl, rodičia sa tešia novým dňom, keď sa poobede z práce vrátia k svojim ratolestiam. Autobusy, obchody, cesty a chodníky sú zrazu plnšie, prichádza zmena, prázdniny sa skončili.
Aj u nás má život rýchly spád. Dávid rastie ako z vody, už pekne rozpráva, vie novú básničku, mne sa každým dňom zväčšuje bruško ostošesť, do pôrodu zostáva už len pár týždňov a manžel v montérkach každý deň pracuje s robotníkmi na stavbe nášho vysnívaného domu. Už sme skoro v cieli, azda si už novonarodené bábätko prinesieme s Dávidkom do novopostaveného domu. Čoskoro už prinesú okná a dvere, v interiéri prebiehajú ukončovacie práce, vonku sa dorába vyvŕtaná studňa.
Vyvŕtať studňu dnes nie je vôbec problém. Sadnete si za internet, nájdete firmu, ktorá ponúka studňu na kľúč vrátane šachty a prípojky do objektu. Inak povedané, prídu páni s prístrojom na vŕtanie a kde im ukážete, tam začnú pracovať. Nič zložité, až na jeden malý háčik. Kde?
Na túto otázku sme si museli dať odpoveď aj my. Preto manžel špekuloval nad možnosťami, ako určiť miesto vrtu, prípadne výdatnosť prameňa. Po mnohých telefonátoch, čítaní rôznych informácií na internete a komunikácii s odborníkmi sme zistili, že na Slovensku, ako aj inde, máme iba jednu možnosť. Tá možnosť sa nám však vôbec nepáčila. Zavolať prútikára, ktorý pomocou prútika určí, kde sa voda nachádza. Prútikár totiž tvrdí, že je schopný vnímať nejaké zmeny akejsi sily vyvolanej prítomnosťou vody, ktoré nie sú ničím podložené. Nijakým prístrojom na svete sa určiť nedajú, nemôžu sa ani nijako vedecky opísať. Žiadne vedecky podložené možnosti teda nie sú. A čo na to hovorí Boh? Aký postoj k tejto veci máme zaujať?
Studňu vŕtať potrebujeme, vodu v našom vysnívanom dome chceme mať.
V Božom slove, v Biblii je jasne napísané: „Môj ľud sa pýta svojho dreva, jeho prútik mu predpovedá: tak ho zvádza duch smilstva. Smilstvom sa odvracia od svojho Boha.“ (Oz 4, 12) Spoľahnúť sa na drevo prútika, vložiť svoju nádej na nájdenie vody do okultných praktík, ktorou prútikárstvo je, sa nám vôbec nepáčili. A tak opäť nastáva otázka čo teraz.
Spôsob, ako nájsť vodu, nie je. Prútikár neprichádza do úvahy, lebo sme kresťania a s okultnými, inak diabolskými možnosťami nechceme mať nič spoločné. Pýtali sme sa susedov, ľudí, ktorí kopali alebo vŕtali studňu (veď na dedine je úplne bežná vec mať studňu)… Boli sme prekvapení. Celá dedina, kde bývame, je totiž veriaca. V dedine máme dva kostoly, jeden je rímskokatolícky, druhý gréckokatolícky. Kostoly sú nádherne vyzdobené a cez sviatky plné ľudí. Zistili sme, že všetci naši susedia si domov zavolali prútikára, ktorý hľadal vodu. Bežný, normálny, štandardný postup. Ľudia dokonca ani nevedeli, že prútikárstvo je okultná vec.
(pokračovanie v nasledujúcom čísle)