SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Ikona sviatku Zosnutia Bohorodičky by nebola úplná, ak by na nej chýbali biskupi a autori bohoslužobných textov či homílií tohto sviatku. Aj napriek tomu, že neboli všetci priamo účastní na tejto udalosti, sú jej neodmysliteľnou súčasťou. Práve v tom spočíva výnimočnosť ikony, ktorá nezobrazuje historickú udalosť presne tak, ako sa stala, ale odzrkadľuje tajomstvo viery. Nepodlieha pozemským zákonom, dimenziám priestoru a obmedzeniam času, ale, naopak, je nadčasová a patrí do nebeského sveta – večnosti. Preto sa výjavy nielen na ikone Zosnutia Bohorodičky, ale napr. aj Narodenia Krista či Bohorodičky neriadia chronologickým poriadkom, ale sú súčasťou celého tajomstva so zreteľom na duchovné posolstvo.
Ostatné postavy na ikone
Okrem už analyzovaných postáv v súvislosti so zosnutím Bohorodičky sa na ikone nachádzajú aj ďalšie osoby. Za apoštolmi, ktorí stoja pri hlave a pri nohách Božej Matky, sa zvyčajne zobrazujú biskupi a zástup žien. Na niektorých ikonách sa nachádzajú aj autori bohoslužobných textov či homílií sviatku. Týmto ikona poukazuje na prítomnosť celej Cirkvi účastnej na zosnutí Bohorodičky. Na túto skutočnosť poukazuje v homílii sviatku aj sv. Ján Damaský:
„Boli teda prítomní priami svedkovia a služobníci slova, aby pomáhali, ako sa patrilo, aj jeho Matke a aby od nej prijali požehnanie… Spolu s nimi tam boli aj ich spoločníci a nástupníci, aby mali podiel na službe a zároveň na požehnaní. Okolo nich sa zhromaždilo aj Bohom vybrané spoločenstvo tých, čo boli z Jeruzalema. Bolo dobre, že k ich sprievodu sa pripojili aj najdôležitejší spomedzi starovekých spravodlivých a prorokov…“
V 11. stor. pribúdajú do skupiny apoštolov pri lôžku Bohorodičky aj štyria biskupi, o ktorých sa dozvedáme z apokryfov: apoštol Jakub mladší (prvý jeruzalemský biskup), Dionýz Areopagita (aténsky biskup), Hierotej (aténsky biskup) a apoštol Timotej (efezský biskup). Práve títo biskupi ako prví svedčili o prenesení duše Božej Matky do neba. Poznáme ich na ikonách aj podľa typického biskupského odevu – sakosa (zväčša polystaurione – symbolická dekorácia liturgického rúcha s mnohými krížikmi) a omofora, ale bez mitry. Iný variant môže zobrazovať biskupov sv. Jána Damaského a Kozmu Majumského, veľkých hymnografov ospevujúcich zosnutie Bohorodičky, ktorí sú zobrazení s knihami v rukách. Za biskupmi sa neskôr objavujú v ikonografii sviatku aj plačúce ženy. Zohrávajú podobnú rolu ako ženy myronosičky pri Kristovom hrobe, ktorých smútok sa premenil na radosť vo chvíli, keď sa dozvedeli o Kristovom vzkriesení.
Prítomnosť celej Cirkvi pri smrti Božej Matky nachádzame aj v stichyre Veľkej večierne sviatku:
„Keď si, panenská Bohorodička, odchádzala k svojmu Synovi, bol pri tebe Peter, hlava apoštolov, i jeruzalemský biskup Jakub, príbuzný Pánov, i Ján, knieža teológov. Spolu s celým apoštolským zborom ospevovali veľké tajomstvo Krista Boha a jeho božskú prozreteľnosť. Radovali sa, od všetkých velebená, že sa mohli zúčastniť na pohrebe tvojho tela, ktoré hostilo Boha a dalo nám Darcu života. Aj hore na výsostiach kniežatá anjelským mocností žasli nad neobyčajným zázrakom… Aj my oslavujeme tvoju pamiatku…“
