SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Apoštolka Božieho milosrdenstva
Pápež František vo svojej homílii počas svätorečenia Matky Terézie priblížil na živote svätice Božie milosrdenstvo v každodennom živote. Povedal: „Bohu sa páči každý skutok milosrdenstva, pretože v bratovi, ktorému pomáhame, rozpoznávame tvár Boha, ktorého nik nemôže vidieť. A zakaždým, keď sa skláňame k potrebám bratov, dali sme jesť a piť Ježišovi; odeli sme, posilnili a navštívili Božieho Syna, skrátka, dotkli sme sa Kristovho tela. Sme teda povolaní pretlmočiť do skutkov to, čo vzývame v modlitbe a vyznávame vo viere. Nejestvuje alternatíva voči láske: tí, čo sa vkladajú do služby bratom, hoci o tom nevedia, sú tými, ktorí milujú Boha. Kresťanský život však nie je jednoduchou pomocou poskytnutou vo chvíli núdze. Ak by to bolo tak, bol by zaiste pekným pocitom ľudskej solidarity, aký sa dostavuje po bezprostrednom prejave dobročinnosti, no bol by sterilným, pretože by nemal korene. Nasadenie, ktoré žiada Pán, má, naopak, povahu povolania k láske, s ktorou každý Kristov učeník dáva do jeho služby svoj život, aby rástol každý deň v láske. Nasledovanie Ježiša je záväzkom serióznym a súčasne i radostným; vyžaduje radikálnosť a odvahu, aby sme božského Učiteľa rozpoznali v tom najchudobnejšom a vyraďovanom zo života a aby sme mu poslúžili. Matka Terézia počas celej svojej existencie bola veľkodušnou rozdávateľkou Božieho milosrdenstva, dávajúc sa k dispozícii všetkým prostredníctvom prijatia a obrany ľudského života, toho nenarodeného i toho opusteného a vyraďovaného. Nasadila sa do obrany života a neúnavne ohlasovala, že „kto sa ešte nenarodil, je najslabší, najmenší, najbiednejší“. Skláňala sa nad osoby vyčerpané, ponechané zomierať na okraji ciest, a rozpoznávala dôstojnosť, ktorú im dal Boh; jej hlas zaznieval k mocným sveta, aby rozpoznali svoje previnenie zoči-voči zločinom. Zoči-voči zločinom chudoby, ktorú oni sami vytvorili! Milosrdenstvo bolo pre ňu „soľou“, ktorá dávala chuť každému jej skutku, a „svetlom“, ktoré osvetľovalo temnoty tých, čo už nemali ani len slzy, aby plakali, aby vyplakali svoju chudobu a utrpenie. Jej misia na perifériách miest, ako aj na perifériách existencie zostáva v našich dňoch výrečným svedectvom Božej blízkosti tým najchudobnejším z chudobných. Dnes odovzdávam túto emblematickú postavu ženy a zasvätenej osoby celému svetu dobrovoľníctva. Kiež je ona vaším vzorom svätosti! Táto neúnavná pracovníčka milosrdenstva nech nám pomáha vždy väčšmi chápať, že jediným kritériom nášho konania je nezištná láska, slobodná od každej ideológie a od každého puta, a prejavená voči všetkým bez rozdielu jazyka, kultúry, rasy alebo náboženstva. Matka Terézia rada hovorievala: „Možno nehovorím ich jazykom, no môžem sa usmievať.“ Nesme si v srdci jej úsmev a darujme ho tým, ktorých stretávame na našej ceste, zvlášť tým, čo trpia. Otvoríme tak horizonty radosti a nádeje veľkej časti ľudstva, ktorá stratila nádej a trpí nedostatkom pochopenia a nežnosti. (úryvok homílie zo 4. septembra 2016)
Ísť po správnej ceste
Pri modlitbe Anjel Pána Svätý Otec František priblížil veriacim cestu sveta a cestu evanjelia aj týmito slovami: „Dnes nás Ježiš privádza k uvažovaniu o dvoch životných štýloch, ktoré sú protikladné: ten svetský a ten evanjeliový. Duch sveta nie je duchom Ježiša. Kráčanie životom si nevyhnutne vyžaduje voľbu medzi dvoma cestami: medzi poctivosťou a nečestnosťou, medzi vernosťou a neverou, medzi egoizmom a altruizmom, medzi dobrom a zlom. Nemožno lavírovať medzi jednou a druhou, lebo fungujú na základe odlišných a protichodných logík. Prorok Eliáš hovorieval izraelskému ľudu, ktorý takto kráčal po dvojakých cestách: ,Veď vy krívate na obe nohy…’. Je to pekný obraz. Je dôležité rozhodnúť sa, ktorým smerom vykročíme a potom, keď sme si raz zvolili ten správny, kráčať s elánom a odhodlaním, spoliehajúc sa na Pánovu milosť a na pomoc jeho Ducha. Silný a rozhodný je záver evanjeliového úryvku: ,Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom: pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone‘ (Lk 16, 13). S týmto poučením nás Ježiš nabáda, aby sme si jasne zvolili medzi ním a duchom sveta, medzi logikou korupcie, zneužívania moci a chamtivosti a logikou poctivosti, miernosti a podelenia sa. Niektorí pristupujú ku korupcii ako k droge: myslia si, že ju môžu využiť a potom zanechať, kedy sa im zachce. Začína sa to s málom: nejaký úplatok sem a nejaká provízia tam… A z kroku na krok človek pomaličky stráca vlastnú slobodu. Aj korupcia plodí návyk a vytvára chudobu, vykorisťovanie, utrpenie. A koľko obetí existuje v dnešnom svete! Koľko je obetí tejto rozšírenej korupcie! Ale keď sa snažíme nasledovať evanjeliovú logiku svedomitosti, čistoty úmyslov a konania, logiku bratstva, stávame sa tvorivými umelcami spravodlivosti a otvárame horizonty nádeje pre ľudstvo. V nezištnosti a darovaní seba samých pre bratov slúžime dobrému správcovi: Bohu.“ (úryvok príhovoru z 18. septembra 2016)
Konkrétnym znakom, že sme naozaj stretli Ježiša, je radosť, ktorú zakúšame, keď sa o to delíme s druhými. (twitter Svätého Otca Františka zo 17. septembra 2016)