Miriam

BIBLIA (Martina Diheneščíková) Miriam bola sestrou Mojžiša, ktorého si Boh vyvolil, aby vyviedol izraelský ľud z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. Bola aj sestrou Árona – prvého starozákonného veľkňaza. Miriam uzatvára túto súrodeneckú trilógiu a aj ona má spoluúčasť na záchrane Božieho ľudu. V Starom zákone je označená titulom prorokyňa. O jej živote sa dozvedáme z kníh Exodus a Numeri. Meno Miriam (Mária) sa stalo jedným z najslávnejších ženských mien a nosili ho mnohé ženy Starej aj Novej zmluvy.

Zachraňujúca sestra Mojžiša
Meno Miriam je hebrejská podoba mena Mária a pochádza najskôr z egyptského meri jám – milovaná od Pána. Iné významy by mohli byť „kvapka mora, hviezda morská, horské more, pani, tučná, krásna…“ Miriam znamená tiež horkosť, trpkosť. Na význame jej mena sa vedci nemôžu dohodnúť.
Miriam pochádzala z rodu Lévi, jej otec sa volal Amram a matka Jochabed (porov. Nm 26, 59). Bola prvorodeným dieťaťom a jej život bol úzko spätý so životmi jej mladších bratov Árona a Mojžiša. S Miriam sa prvýkrát stretávame v Ex 2, 4 – 8, keď zachraňuje svojho brata Mojžiša. Mohla byť od neho staršia asi o dvanásť až pätnásť rokov. Faraón rozkázal, aby každého narodeného hebrejského chlapca hodili do Nílu. Keď sa Mojžiš narodil, matka ho ukrývala tri mesiace. Rozhodla sa riskovať. Vymazala papyrusový košík asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Jeho sestra stála obďaleč, aby pozorovala, čo sa s bábätkom stane. Košík našla faraónova dcéra, ktorá prišla k Nílu vykúpať sa. Keď zbadala plačúceho chlapca, prišlo jej ho ľúto, hoci vedela, že je to hebrejské dieťa. Vtedy nastupuje na scénu Miriam. Čaká až do chvíle, keď je isté, že dieťa sa faraónovej dcére zapáčilo. Potom otázkou podchytí jej materinský cit: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ Jej slová v napätej situácii sú prejavom múdreho myslenia a odvážneho konania. Egyptská princezná súhlasí. Miriam privádza vlastnú matku, ktorá dostáva poverenie chlapca odchovať. Keď chlapec dorástol, adoptovala si ho a dala mu meno Mojžiš.
Láska medzi súrodencami nie je samozrejmá. Ľudské dejiny sa podľa Biblie začali bratovraždou. Súrodenci by mali byť navzájom dobroprajní. Mnohokrát sa však aj medzi nich vmieša závisť a nenávisť. Je prvoradou úlohou rodičov vychovať deti k vzájomnej láske a svornosti.

Spievajúca a tancujúca prorokyňa
Miriam je výnimočnou ženou, ktorá mala špecifické poslanie. Nebola manželkou ani matkou, ale bola verejne činná, Bohom vyvolená vodkyňa národa. Takto ju opisuje aj prorok Micheáš: „Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu.“ (Mich 6, 4) Izraeliti prešli suchou nohou cez Červené more, ktoré sa pred nimi rozdvojilo, a tešili sa z Božej moci, ochrany a zázraku, ktorý zakúsili na vlastnej koži. To nadchlo dušu Miriam k plesaniu a chválospevom: „Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. Mária im predspevovala: ,Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča hodil do mora.‘“ (Ex 15, 20 – 21)
Božie slovo nazýva Miriam prorokyňou. V Talmude je uvedené jej proroctvo: „Moja matka je predurčená porodiť syna.“ Midraš hovorí, že ešte pred narodením Mojžiša vyslovila proroctvo, podľa ktorého on zachráni Izrael. Patristické komentáre predstavujú Miriam ako prorokyňu a symbol Cirkvi. S nepoškvrneným duchom zhromaždila okolo seba zbožný ľud, aby spieval žalmy a oslavoval Pána. Podľa Petra Chryzológa meno Miriam označuje proroctvo, je vhodné pre znovuzrodených, stáva sa znakom panenstva, predstavuje úctu, poukazuje na cnosť pohostinnosti a spoločenstvo svätosti. Preto je správne, že Ježišova matka mala takéto meno. Bubienok pre Gregora Nysského predstavuje znak cností. Predovšetkým v Miriam máme predobraz Ježišovej matky Márie a bubienok poukazuje na panenstvo praktizované prvou a druhou Miriam.
Miriam bola duchovnou osobnosťou, ktorá sa nechala viesť Božím Duchom. Ako prorokyňa strháva k oslave Boha celý národ. Aj Pánova cirkev je povinná dať v zhromaždení priestor aj ženám. Kde ženy verne stoja na svojom mieste, tam dochádza k ozdraveniu celej Cirkvi. Ženy môžu a musia byť prorokyňami.

Exkomunikovaná malomocná
V Knihe Exodus je Miriam vykreslená v pozitívnom svetle – ako záchrankyňa a prorokyňa. V Knihe Numeri 12, 1 – 15 je vykreslený jej negatívny obraz. Ide o spor s Mojžišom. Mojžiš, Áron a Miriam tvorili trojicu vo vedúcej úlohe národa. Boli nadaní a mali sa radi. Dobrí vodcovia sú veľkým požehnaním nielen pre národ, ale aj pre Cirkev. Až raz sa v srdci Miriam uchytil koreň horkosti – závisť. Rozšírená pliaga aj v dnešnej Cirkvi. Keď sa proti Mojžišovi búril národ, jeho súrodenci boli s ním. No teraz sa proti nemu postavili práve Miriam a Áron. Takéto údery od najbližších bývajú najťažšie. Iniciátorkou bola Miriam. Uvedomovala si, že je nevšednou osobnosťou a začala sa prirovnávať k Mojžišovi. Zachvátila ju žiarlivosť a prekážalo jej Mojžišovo prvenstvo. Veď predsa oni boli prvorodení a starší. A Árona Boh predurčil za veľkňaza. Žiarlivosť si vždy hľadá ospravedlnenie a zámienku, keď chce obviniť druhého. Aj Miriam ju našla. Bola ňou Mojžišova žena Sefora, ktorá nebola Židovka. Reptanie považovala za oprávnené. Podľa litery mala pravdu. Vstupovať do manželstva s pohanmi nebolo podľa Abrahámových zásad. Miriam však nebola vo svojej kritike spravodlivá. Inak by musela uznať Božie vyvolenie Mojžiša. Jej kritika je v skutočnosti kritikou Božieho plánu, nesúhlasom s Božím dielom. Miriam a Áron ospravedlňujú svoje správanie: „Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?“ Znova mali zdanlivo pravdu, pretože Pán hovoril aj s nimi. No predsa bol medzi nimi veľký rozdiel. Mojžiš mlčal. Bol to najpokornejší muž na svete. Keď my hovoríme, Boh musí mlčať. Ale ak my vieme mlčať a trpieť, vtedy Boh prehovorí za nás. Pán na ich reptanie reagoval radikálne a sám prichádza, aby chránil Mojžišovu autoritu: „On je v celom mojom dome najvernejší… Prečo ste sa teda nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?“ Rozhnevaný Pán od nich odišiel a Miriam obelela malomocenstvom. Keď to Áron videl, prosil Mojžiša o zľutovanie. Mojžiš volal k Bohu a prosil o jej uzdravenie. Pán mu odpovedal: „Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť.“
Tento model správania je veľmi aktuálny. Niektorí ľudia si až príliš všímajú Božích služobníkov. Kňazi, ich manželky, deti a rodina sú neraz vďačným a obľúbeným terčom kritiky a neoprávneného posúdenia, vychádzajúce z úst plných závisti. Na príklade Miriam môžeme vidieť, že aj Boží vodcovia si môžu navzájom závidieť. Akoby sme chceli Boha „opraviť“, že dary, milosti alebo aj povolanie, ktoré vidíme na našom blížnom, mu udelil „neprávom alebo omylom“, pretože ich vlastne „mal dať nám“. Závisť a žiarlivosť sú akoby duchovným malomocenstvom. Telesné malomocenstvo vedie k postupnému odumieraniu tela a k smrti. Závisť zase rozkladá našu dušu, z ktorej postupne „odpadáva“ život. Keď repceme na Božích služobníkov, Pánov Duch od nás odchádza. Svätyňa Áronovi a Miriam zostala, ale Pán od nich odišiel. Kto závidí bratovi, tomu sa vždy stráca Božia prítomnosť. Áron je naďalej kňazom, ale bez prítomnosti Pána. Tragické je, že o tom ani nevie. Dal sa strhnúť na zdanlivo svätú vec a nezbadal, že v skutočnosti ho viedla telesná závisť. Až keď uvidel svoju sestru malomocnú, dostal milosť uvidieť svoj hriech. Miriam však zhrešila verejne a musela byť verejne potrestaná. Bola vylúčená z tábora na sedem dní. Pán ju uzdravil pre modlitbu toho brata, ktorého napádala a obviňovala. Za sedem dní jej srdce muselo prejsť pokáním a očistením. Až potom sa smela vrátiť späť. Najhoršie je, že závisťou a reptaním na Božích služobníkov sa vlastne sami exkomunikujeme z večného života v nebi. V nebi nebudú ľudia, ktorí si budú závidieť. Ak naša duša bledne závisťou, aj my potrebujeme činiť pokánie. Z Božích vodcov a milujúcich sa súrodencov nebeského Otca sa nesmú stať závistliví rivali. Božia perspektíva ostáva nemenná: „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“ (1 Krn 16, 22)

Predobraz Márie
V chráme Hagia Sion Dormition Abbey v Jeruzaleme je v krypte uložená drevená socha zosnutej Bohorodičky Márie. Nad sochou sú mozaiky šiestich starozákonných žien, ktoré sú jej predobrazom. Miriam je jednou z nich. Obidve nosili to isté meno – milované od Pána. Obidve boli panny, ktoré si Pán vyvolil na špecifické Božie dielo. Starozákonná Miriam zachránila Mojžiša pred úkladmi faraóna, novozákonná Mária svojím útekom do Egypta taktiež zachránila dieťatko Ježiša pred Herodesom, ktorý ho chcel zabiť. Tak ako starozákonná Miriam prekazila plány krutého vládcu, tak Mária, naša nebeská Matka, marí diablove plány v našom živote, keď sa za nás prihovára u svojho Syna. Miriam bola prorokyňa, ktorá strhla k oslave Boha celý národ. Aj Mária je prorokyňa, ktorá vedie k oslave Boha celú Cirkev. Na rozdiel od starozákonnej Miriam nikdy zo žiarlivosti nestrháva pozornosť na seba. Plná pokory vždy upriamuje našu pozornosť na Ježiša. Síce nehovorí veľa, ale múdro a výstižne: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5b) Toto je nadčasový prorocký odkaz Márie nielen pre svadobčanov v Káne Galilejskej, ale pre nás všetkých. Najväčšiu úctu našej nebeskej Matke preukážeme, keď vo svojom živote budeme nadovšetko milovať a vo všetkom poslúchať jej syna Ježiša. Prosme ju o jej príhovor za nás, aby sme nezostali „mimo tábora“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *