SLOVO NA TÉMU (Gabriel Paľa; foto: pexels.com)
Asi si poviete, že toto nie je téma pre kresťanov. Ľudia často hovoria, že politika je „panské huncútstvo“, je to pelech bažiaci po zisku a moci, tlupa prospechárov, špinavý biznis… Majú veľmi zlú skúsenosť s politikou, vnímajú jej ovocie ako veľmi horké a často zasahujúce do ich súkromia a komfortu.
Napriek všetkému politika výrazne ovplyvňuje kvalitu života spoločnosti a tým aj jednotlivca. Ak niečo vplýva na kvalitu môjho života, tak to nechám len tak? Ostanem ľahostajným? Alebo reptajúcim rojkom pred televíznou obrazovkou?
Z mnohých strán počúvame, že politika do Cirkvi nepatrí. Núka sa tu však aj opačná otázka: Patrí Cirkev do politiky? Má Cirkev právo mať účasť na verejnom živote? Aká je jej úloha v tomto kontexte? Aká je úloha kresťana v spoločnosti a v politike?
Background
Čo znamenajú pojmy Cirkev, kresťan a politika? Cirkev je spoločenstvo bratov a sestier, ktorí boli pokrstení a nasledujú Ježiša Krista. Cirkev je aj mystickým Kristovým telom, ktorého sme súčasťou ako Božie deti. Rozmanitosť darov a talentov, ktorými sme boli obdarovaní, robí Cirkev všestrannou inštitúciou pôsobiacou do vnútra, ale i navonok. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o Cirkvi ako o zárodku a počiatku Božieho kráľovstva na zemi. To sme my, Boží ľud. Je to klérus (hierarchia, teda pápež, biskupi, kňazi, diakoni…) a veriaci laici, ktorí slúžia jednote Cirkvi i jej poslaniu, ktoré dostala od zakladateľa Ježiša Krista. V Cirkvi je rozdielnosť služieb i chariziem, ale jednota poslania. Ježiš zveruje svojim apoštolom a ich nástupcom poslanie učiť, posväcovať a spravovať v jeho mene a jeho moci. Veriaci laici tým, že krstom dostali účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade, majú svoj podiel na tomto poslaní.
Kto je kresťan? Kresťan znamená „pomazaný“. Je to odvodené od mena samého Krista (gr. Christos znamená pomazaný), ktorého Boh pomazal Svätým Duchom (porov. Sk 10, 38). Kresťan uskutočňuje svoje povolanie v Cirkvi v spoločenstve so všetkými pokrstenými. Od Cirkvi prijíma Božie slovo a sviatosti, ktoré ho stabilizujú, zastrešujú a robia schopným žiť vo svete a vydávať svedectvo o Kristovi svojím životom, teda myšlienkami, slovami, skutkami, postojmi… Toto svedectvo musí mať aj obecenstvo, nemôže byť uzavreté do seba. Potom to nie je svedectvo, ale skúsenosť. Svedectvo kresťanského života má svoje opodstatnenie vo svete, v spoločnosti, pred ľuďmi v konkrétnej situácii. Má byť zjavné, viditeľné, počuteľné a opierajúce sa o Kristov zákon lásky, ktorý je vo svojich dosahoch výrazne odlišný od zákonov tohto sveta.
Čo je politika? Jestvuje mnoho definícií. Vo všeobecnosti je to systematické, cieľavedomé a organizované spoločenské konanie s cieľom dosiahnuť nejaký cieľ. Konkrétnejšie je to umenie spravovať verejné veci, riadiť štát, spoločnosť. Poznáme však aj inú, dnes často aplikovanú definíciu politiky ako nástroja na získanie moci a vlády nad jednotlivcom, skupinou či spoločnosťou, ktorá hraničí už skôr s diktatúrou v „demokratickom šate“.
Pápež František hovorí, že aj keď je politika neustále osočovaná, je vznešeným povolaním; je jednou z najcennejších podôb dobročinnej lásky, pretože sa snaží o spoločné dobro. Je nástrojom na dosahovanie dobier pre občana či spoločnosť. Ak sa z politiky vytratí človek, jeho postavenie a potreby, stáva sa len nástrojom moci a manipulácie pre „zopár horných“ tejto spoločnosti.
Cirkev a politika
Ide vôbec k sebe Cirkev a politika? Mnohí požadujú, aby sa Cirkev úplne zdržala politickej angažovanosti. Podľa nich sa Cirkev nemá miešať do politiky. Odôvodňujú to tým, že Cirkev má svoje náboženské poslanie a pastoračné úlohy, a preto by mala v politických veciach mlčať. Ďalšia skupina naopak požaduje, aby sa Cirkev viac angažovala v spoločenskom živote, politiku nevynímajúc. Často kritizujú Cirkev za to, že nie je schopná rozhodne a jasne deklarovať svoje stanovisko na verejnosti vo vážnych otázkach, že je sterilná a uzavretá do chrámov. Tu existuje obava zo spolitizovania Cirkvi, ktoré sa opakuje v každej dobe. V ostatných časoch najmä v mnohých laických službách možno vnímať intenzívnejšiu angažovanosť, ale toto úsilie sa neodráža v prenikaní kresťanských hodnôt do sociálneho, politického a ekonomického sveta. Vo väčšine sa obmedzuje na služby vnútri Cirkvi bez skutočnej snahy použiť evanjelium na premenu spoločnosti. Preto aj v tejto oblasti potrebujeme kvalitnú formáciu laikov na evanjelizáciu profesijného aj intelektuálneho života.
Kresťan v politike
Kresťan do politiky jednoznačne patrí. Dnes sme veľmi skeptickí, až zúfalí, že nám chýbajú kresťanskí lídri ochotní a schopní pôsobiť ako kresťania v politike. Nejde tu o snahu vytvoriť kresťanskú politiku, k tomu Cirkev nebola Ježišom povolaná. Poslanie Cirkvi je ísť do sveta a ohlasovať spásne dielo Ježiša Krista, ukazovať na neho ako na toho, kto má s nami ako s Božími deťmi plán. To znamená, že kresťania v politike, rovnako ako v iných sférach, napr. školstvo, zdravotníctvo, armáda, polícia, väzenstvo…, majú poslanie ísť a ohlasovať! Ako? Využitím chariziem a talentov, zaujímaním postojov, hlasovaním, rozhodnutiami v zmysle hodnôt a učenia Ježiša Krista. Majú žiť, kráčať a pôsobiť v tomto priestore. Aby tam mohli pôsobiť a zaujímať stabilné miesto, mali by byť pre bratov a sestry v politike uveriteľní.
To sa môže stať len vtedy, ak bude jestvovať systematická formácia lídrov a tých, ktorí budú pôsobiť v tejto sfére spoločenského života. Lebo v tejto chvíli je to ako schizofrénia. Na jednej strane sa sťažujeme, že niet koho voliť, že chýbajú osobnosti, ktoré by si zaslúžili náš hlas, no na druhej strane nerobíme nič pre to, aby sa to zmenilo. Z inej strany pomyselnej mince, niektorí politici sa pýtajú, prečo ich ľudia nechápu a nenasledujú, hoci ich návrhy sú logické a jasné. Pravdepodobne preto, lebo sa usadili v kráľovstve čistých myšlienok a zredukovali politiku na rétoriku. Ďalší zabudli na jednoduchosť a predstupujú pred ľudí s komplikovaným posolstvom, ktoré im je cudzie. To ešte viac ukazuje, že je potrebná formácia. Potvrdzuje to aj koncilový dokument Gaudium et spes, starý päťdesiat rokov: „Tí, ktorí sú alebo sa môžu stať súcimi na ťažké, ale pritom veľmi ušľachtilé politické povolanie, nech sa naň pripravia a nech sa mu venujú, nehľadajúc svoje výhody ani hmotný zisk. Nech bezúhonne a múdro postupujú proti krivde a útlaku, proti svojvoľnej vláde a neznášanlivosti jedného človeka alebo jednej politickej strany. A nech sa úprimne a statočne, ba s láskou a politickou neohrozenosťou zasvätia dobru všetkých.“ Situácia u nás nie je niečo nové. Čelíme problému, ktorý nie je neriešiteľný. Chýba nám iba väčšia a razantnejšia angažovanosť v tejto oblasti.
Realita
Dôsledkom našej ľahostajnosti či nezáujmu v tejto veľmi polarizovanej dobe a spoločnosti na Slovensku sú nevídané prejavy zla. Postupne sa vyplavuje na povrch viac a viac príšerných skutočností, medzi ktoré patria úkladné vraždy, korupcia, kompromitovanie, vydieranie a pod. A to nie je čosi konšpiračné, vymyslené. Európske štatistiky hovoria o tom, že slovenské súdnictvo a polícia sú na posledných miestach v rebríčku dôveryhodnosti. Ako je to možné? Skutočnosť, akokoľvek sa jej bránime, je zdrvujúca. My sme to dovolili. Každý jeden z nás! Nie tí druhí, iní… My vkladáme do volebných urien volebné lístky alebo ľahostajne neprídeme voliť vôbec, aby sme sa pred svojím svedomím obhájili, že to nie je naša zodpovednosť. Ale politická zodpovednosť je neoddeliteľne spojená s posolstvom o Božom kráľovstve a je neodmysliteľnou súčasťou poslania kresťana vo svete. Kresťan nie je z tohto sveta, keďže je spoluobčanom Božieho kráľovstva, ale je a pôsobí v tomto svete. Kresťan je teda vždy občanom dvoch svetov. Mal by pôsobiť podľa učenia Cirkvi a žiť z Božieho slova a sviatostí, ktoré ho vyzbrojujú a udržiavajú bdelými a schopnými žiť kresťanské hodnoty vo svete.
Ako ďalej?
Je naozaj čas vrátiť sa k hodnotám, ktoré Ježiš vkladal do života súčasníkov. Chodil pomedzi nich, dobre robil, kade chodil. My, príslušníci Cirkvi, ho máme nasledovať, zaujímať svoje miesta vo všetkých sférach spoločnosti aj v politike a dobré konať všade, kam prídeme alebo kde pôsobíme. Máme na to právo? Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že k poslaniu Cirkvi patrí vynášať morálne úsudky aj o veciach týkajúcich sa politického spektra života spoločnosti, ak sa to dotýka základných práv človeka alebo spásy jeho duše. Samozrejme v intenciách a použitím prostriedkov, ktoré sú v zhode s evanjeliom a dobrom všetkých so zreteľom na konkrétnu dobu a situáciu.
Cirkev nie je súčasťou politického spoločenstva, zoskupenia či strany, ale na základe svojho poslania a kompetencií je povolaná ochraňovať dôstojnosť ľudskej osoby vo všetkých dimenziách, od časových (od počatia až po smrť) až po spoločenské, ekonomické hospodárske, ale i politické. Ľudská dôstojnosť a spoločné dobro sú pojmami, ktoré by mali zvnútra utvárať podobu celej politiky a nebyť len vonkajšími príveskami na skrášlenie politickej debaty bez perspektívy a zrozumiteľných programov a riešení. Nemožno postaviť politiku na neustálom kritizovaní. Treba prichádzať s riešeniami pre súčasného človeka, voliča.
Pápež František nás vyzýva, aby sme sa venovali rozvíjaniu „bdelej schopnosti študovať znamenia čias“. Je to vážna zodpovednosť, pretože niektoré skutočnosti dnešnej doby, ak pre ne nenájdeme dobré riešenia, môžu prerásť do procesov odľudštenia, pri ktorých sa už veľmi ťažko hľadá cesta späť. Dajme si pozor, aby sme sa svojimi postojmi, konzumom, egoizmom nedostali do konfrontácií, v ktorých sa „človek človeku stáva vlkom“. Treba ozrejmiť, čo je plodom Božieho kráľovstva a čo škodí Božiemu plánu. Rozpoznať a interpretovať vnuknutia nielen dobrého, ale aj zlého ducha. A čo je najdôležitejšie, vybrať si vnuknutia dobrého a odmietnuť tie od zlého. Potrebujeme sa modliť a prosiť o dar rozlišovania medzi dobrom a zlom v tomto chaotickom a neprehľadnom svete informácií, dezinformácií, konšpirácií a skreslených posolstiev.
Naša kotva je u Boha. Prečo sa neobrátiť k nemu, aby on sám inšpiroval plány aj v oblasti politiky? Pápež František vyjadril presvedčenie, že otvorením sa duchovnu aj v tejto oblasti by sa mohla vytvoriť nová politická mentalita, ktorá by pomohla prekonať absolútne rozdelenie medzi politikou a spoločným dobrom. Prosme Boha, aby rástol počet politikov schopných vstupovať do autentického dialógu, ktorý dokáže účinne ozdraviť hlboké korene, nielen vonkajšiu podobu rozličných druhov zla v našom svete.
O pár dní nás čakajú ďalšie voľby. Nech je naša zodpovednosť na svojom mieste. Ako sa rozhodnúť? Voľme stranu, ktorá predstavuje, prináša a dáva záruku zachovania ľudskej dôstojnosti vo všetkých oblastiach. Tieto voľby určujú ideológiu, ktorou sa bude štát na najbližšie obdobie uberať. Lebo jej ovocím bude hlasovanie poslancov v parlamente a schvaľovanie zákonov, ktoré majú vplyv na nás samotných. Nech nás neopantajú plytké a „milučké“ slogany na billboardoch a extrémizmus v akejkoľvek rovine či podobe. Uvažujme, modlime sa a prosme o Božiu múdrosť pri našom rozhodovaní. Nenechajme iných rozhodovať o nás a o našej budúcnosti, o budúcnosti našich detí!
