UDALOSŤ (KBS, Dada Kolesárová) Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, spoločná iniciatíva komisie pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, bol stanovený na 18. – 25. januára ako povzbudenie k hľadaniu jednoty po celý rok.
Krajina luteránskej reformácie
V roku 1517 vyjadril Martin Luther znepokojenie nad tým, čo vo svojom čase považoval za neprávosti v Cirkvi a zverejnil to v 95 tézach. Na rok 2017 pripadá 500. výročie tejto kľúčovej udalosti reformného hnutia, ktoré na stáročia poznačilo život západnej Cirkvi. O tejto udalosti sa veľmi dlho, v neposlednom rade v uplynulých rokoch, viedli v Nemecku kontroverzné diskusie. Po intenzívnych a niekedy náročných diskusiách sa cirkvi v Nemecku zhodli na tom, že spomienka na reformáciu v ekumenickom spoločenstve by sa mala sláviť ako oslava Krista (Christusfest). Ak by sa kládol dôraz na Ježiša Krista a jeho dielo zmierenia ako centrum kresťanskej viery, potom by sa všetci ekumenickí partneri (Rímskokatolícka cirkev a Pravoslávna cirkev, baptisti, metodisti, menoniti a ďalší), mohli podieľať na výročnej slávnosti.
Ak vezmeme do úvahy, že dejiny reformácie boli poznačené bolestivým rozdelením, znamená to významný úspech. A tak si v roku 2017 luteránski a katolícki kresťania po stáročiach vzájomného odsudzovania a potupovania budú po prvý raz spoločne pripomínať začiatok reformácie.
V súvislosti so spomienkou na výročie reformácie a na pozvanie Ekumenickej rady cirkví prevzala Rada kresťanských cirkví v Nemecku aj úlohu pripraviť materiály na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
Autori ich ponúkajú so zámerom, aby boli prispôsobené využitiu na miestnej úrovni, kedykoľvek to bude možné. Pritom treba brať ohľad na miestne liturgické a bohoslužobné zvyky i na celkovú spoločenskú a kultúrnu situáciu.
Téma týždňa
Keď sa na jeseň v roku 2014 stretla nemecká prípravná skupina, hneď bolo jasné, že materiál na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov musí klásť dôraz na dve veci: na jednej strane má ísť o oslavu lásky a milosti Boha, ktorý človeka ospravedlňuje len z milosti, čím sa zároveň zohľadní základná úloha cirkví poznačených reformáciou Martina Luthera. Na druhej strane treba pomenovať bolesť, a to pre hlboké rozkoly, ktoré vyplynuli z reformácie, a tiež treba otvorene si priznať vinu. Tak sa otvára možnosť kráčať po ceste zmierenia.
Text apoštolskej exhortácie Svätého Otca Františka Evangelii gaudium (Radosť evanjelia) bol napokon rozhodujúci pri voľbe témy Ženie nás Kristova láska.
Biblický text
„Veď nás ženie Kristova láska, nás, čo sme pochopili, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli. A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený. Preto odteraz nikoho nepoznáme podľa tela. Aj keď sme poznali Krista podľa tela, ale teraz už nepoznáme. Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 14 – 20, ekum. preklad)
V biblickom texte sa zdôrazňuje, že zmierenie je Božím darom, ktorý sa udeľuje celému svetu. V dôsledku Božieho konania je človek zmierený v Kristovi poverený tým, aby slovom i skutkom zvestoval zmierenie. Zmierenie by sa bez obety neuskutočnilo. Ježiš vydáva svoj život, zomrel za všetkých a poslovia zmierenia sú povolaní, aby rovnako v jeho mene dávali svoj život. Nech prameň zmierenia, ktorý nám daroval Boh, preteká, aby našli ľudia pokoj a mohli sa stavať mosty. Nech ľudí a cirkvi ženie Kristova láska, aby žili zmierení a búrali múry rozdelenia.
Symboly
Múr
V roku 1989 došlo k pádu Berlínskeho múru. Začalo sa to akciou hnutia Peace Prayer v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Ľudia kládli sviečky do okien a dverí a modlili sa za slobodu. Horst Sindermann, ktorý bol do roku 1989 členom politbyra ústredného výboru SED, k tomu podotkol: „Všetko sme naplánovali. Na všetko sme boli pripravení, len nie na sviečky a modlitby.“ Preto je symbolom rozdelenia kresťanov a zmierenia, ktoré hľadáme, stavba a zbúranie múru.
Sviece
Horiaca svieca je hlbokým ľudským symbolom. Prináša svetlo do tmy, vytvára teplo, bezpečie a spoločenstvo. Je znakom Krista, Svetla sveta. Ako Kristovi vyslanci prinášame toto svetlo do sveta. Tam, kde temnota sporu, nesvornosti a rozkolu sťažuje spoločné svedectvo. Nech Kristovo svetlo prináša do našich myšlienok, slov a skutkov zmierenie.
Plný text ekumenickej bohoslužby v elektronickej podobe možno nájsť na www.ekumena.sk a www.kbs.sk.
Denné meditácie
Biblický text tvorí aj podklad na denné meditácie:
1. deň: Jeden zomrel za všetkých (2 Kor 5, 14)
Položil svoj život ako obetu za vinu (Iz 53, 4 – 12); Hospodin ma nevydal smrti (Ž 118, 1.14 – 29); Kristus zomrel za všetkých (1 Jn 2, 1 – 2); Položiť svoj život za svojich priateľov (Jn 15, 13 – 17)
2. deň: Nežiť viac pre seba (2 Kor 5, 15)
Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré (Mich 6, 6 – 8); Boh mojej spásy, ukáž mi svoje cesty (Ž 25, 1 – 5); My milujeme, lebo on nás miloval prvý (1 Jn 4, 19 – 21); Kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho (Mt 16, 24 – 26)
3. deň: Neposudzovať už nikoho podľa ľudských meradiel (2 Kor 5, 16)
Hospodin si však všíma srdce (1 Sam 16, 1. 6 – 7); Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo (Ž 19, 7 – 13); Šavol sa stáva Pavlom (Sk 9, 1 – 19); Blahoslavenstvá (Mt 5, 1 – 12)
4. deň: Staré pominulo (2 Kor 5, 17)
Neobzeraj sa (Gn 19, 15 – 26); Boh je verný (Ž 77, 5 – 15); Zabúdam na to, čo je za mnou (Flp 3, 7 – 14); Polož ruku na pluh (Lk 9, 57 – 62)
5. deň: Začalo nové (2 Kor 5, 17)
Boh dá svojmu ľudu nové srdce (Ez 36, 25 – 27); Ústa sme mali plné smiechu (Ž 126); Obliekli ste si nového človeka (Kol 3, 9 – 17); Narodiť sa z Ducha (Jn 3, 1– 8)
6. deň: Boh nás zmieril so sebou (2 Kor 25, 18 – 19)
Hospodin uzatvára s Abrahámom zmluvu (Gn 17, 1 – 8); Svet uvidel víťazstvo Hospodinovo (Ž 98); Boh nás skrze Ježiša Krista zmieril so sebou (Rim 5, 6 – 11); Ohlasovanie radostnej zvesti (Lk 2, 8 – 14)
7. deň: Služba zmierenia (2 Kor 5, 18 – 19)
Jozef sa zmieruje so svojimi bratmi (Gn 50, 15 – 21); Spravodlivosť a pokoj – znaky Božieho kráľovstva (Ž 72); Božia láska nás poháňa milovať sa navzájom (1 Jn 3, 16b – 21); Ježiš sa modlí za jednotu svojej Cirkvi (Jn 17, 20 – 26)
8. deň: Zmierení s Bohom (2 Kor 5, 20)
Na konci dní zavládne spravodlivosť (Mich 4, 1 – 5); Slávne chýry idú o Bohu (Ž 87); Boh stvorí nové nebo a novú zem (Zjv 21, 1 – 5a); Zmŕtvychvstalý Kristus nám všetkým zveruje poslanie (Jn 20, 11 – 18)
Situácia v Nemecku
V Nemecku žije asi 81 miliónov obyvateľov, z toho asi 50 miliónov kresťanov. V stredovekej rímsko-nemeckej ríši bolo mnoho kráľovstiev a kniežatstiev, ktoré zjednocovala spoločná Cirkev. Reformácia viedla k rozkolom v rámci západného kresťanstva, a to k vojnám medzi katolíckymi a protestantskými mocnosťami. Augsburský náboženský mier (1555) znamenal dočasné ukončenie týchto konfliktov, pričom určil, že obyvatelia kráľovstva či kniežatstva majú mať náboženstvo svojho pána. Ten, kto mal iné vierovyznanie, bol nútený konvertovať či odsťahovať sa inde. Augsburský náboženský mier sa dodržiaval až do vypuknutia tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), ktorá bola ukončená Vestfálskym mierom. Dôsledkom toho bolo, že obyvateľstvo v Nemecku žilo na konfesne uzavretých územiach.
V 19. storočí sa v Nemecku udomácnili ďalšie cirkvi a denominácie a po druhej svetovej vojne sa cela situácia kresťanských cirkví výrazne zmenila. Dvanásť miliónov ľudí nemeckého pôvodu ušlo či bolo vyhnaných z východnej Európy. Keď sa usadili v Nemecku, nezohľadňovala sa ich náboženská príslušnosť. Hospodársky rast v povojnovom období viedol k rastúcemu dopytu po pracovných silách. Preto nemecká vláda uzavrela dohody so stredomorskými krajinami a v 80. rokoch sa zvýšil počet prisťahovalcov nemeckého pôvodu z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. V Nemecku tak vzrástol počet pravoslávnych kresťanov. V uplynulých rokoch viedol teror a spoločenské nepokoje v mnohých ďalších krajinách k silnému nárastu prílevu utečencov.
Dnes je Nemecko domovom pre ľudí pochádzajúcich z rozličných kultúr a náboženstiev alebo aj takých, ktorí sú bez vyznania. Cirkvi v Nemecku spolupracujú, aby tak plnili svoje poslanie svedčiť slovom a skutkom o evanjeliu. Pre Nemecko sú typické veľké stretnutia členov cirkví, ako sú Katolícke dni a Evanjelické cirkevné dni.
