SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: SF-VM)
Na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky Svätý Otec František povzbudil veriacich vo svojom príhovore k tomu, aby sa nebáli pozdvihnúť zrak k veľkým veciam.
„V evanjeliu na dnešný deň sa svätá Panna Mária modlí týmito slovami: ,Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.‘ (Lk 1, 46 – 47)
Pozrime sa bližšie na slovesá v tejto modlitbe: velebí a jasá. Sú to dve slovesá: velebiť a jasať. Niekto jasá, keď sa udeje niečo také krásne, že mu nestačí radovať sa vnútri, v duši, ale chce túto radosť vyjadriť celým svojím telom. Preto jasá. Máriiným dôvodom jasania je Boh. Možno sme už aj my jasali vďaka Pánovi: zvykneme jasať vďaka dosiahnutému výsledku, vďaka dobrej správe. No dnes nás Mária učí jasať v Bohu. Prečo? Lebo on, Boh, robí veľké veci.
Na tieto veľké veci naráža druhé sloveso: velebiť. ,Velebí moja duša…‘ Velebiť totiž znamená ospevovať nejakú skutočnosť z dôvodu, že je veľká, že je krásna… Mária ospevuje veľkosť Pána, chváli ho, lebo on je skutočne veľký.
V živote je dôležité hľadať veľké veci, inak sa stratíme za množstvom malostí. Mária nám ukazuje, že ak chceme, aby bol náš život šťastný, na prvom mieste musí byť Boh, pretože iba on je veľký. Koľkokrát však, naopak, žijeme tak, že sa ženieme za vecami, čo málo zavážia: predsudky, nevraživosť, rivalita, závisť, klamné predstavy, materiálny prepych… Koľko malicherností je v živote! To vieme. Mária dnes pozýva zdvihnúť zrak k veľkým veciam, ktoré Pán urobil práve v nej. I v nás Pán robí veľké veci. Treba ich rozpoznať a jasať, velebiť za ne Boha. To, čo dnes slávime, sú tieto veľké veci. Mária je vzatá do neba: maličká a pokorná, prijíma ako prvá tú najvyššiu slávu. Ona, ktorá je ľudskou bytosťou, jednou z nás, prichádza do večnosti s dušou i telom. A tam na nás čaká, tak ako matka vyčkáva deti, kým sa vrátia domov. Boží ľud si ju preto uctieva ako nebeskú bránu. My sme na ceste, pútnici smerujúci domov, tam hore. Dnes sa pozeráme na Máriu a vidíme ten cieľ. Vidíme, ako bolo jedno stvorenie vzaté do slávy vzkrieseného Ježiša Krista, a týmto stvorením nemohol byť nik iný než ona, Matka Vykupiteľa. Vidíme, že v raji je spolu s Kristom, novým Adamom, aj ona, Mária, nová Eva, a to nám dáva posilu a nádej v našom putovaním tu dole.
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je výzvou pre nás všetkých, zvlášť tých, ktorí sú sužovaní pochybnosťami a smútkami, a žijú s pohľadom sklopeným dolu, nedokážu zdvihnúť zrak. Pozerajme hore, nebo je otvorené. Nevyvoláva strach, už nie je ďaleko, lebo na prahu neba stojí Matka, ktorá na nás čaká. Je to naša Matka. Ľúbi nás, usmieva sa na nás a starostlivo nám prichádza na pomoc. Ako každá matka, aj ona chce svojim deťom len to najlepšie a hovorí nám: ,Ste vzácni v Božích očiach; neboli ste stvorení pre malé uspokojenia sveta, ale pre veľké radosti neba.‘ Áno, pretože Boh je radosť, nie nuda. Boh je radosť. Nechajme sa vziať Pannou Máriou za ruku. Zakaždým, keď vezmeme do rúk ruženec a modlíme sa k nej, robíme krok napred k veľkému cieľu života. Nechajme sa pritiahnuť pravou krásou, nenechajme sa vyciciavať malichernosťami života, ale zvoľme si veľkosť neba. Svätá Panna Mária, brána nebeská, nech nám pomáha hľadieť každý deň s dôverou a radosťou tam, kde je náš pravý domov, kde je ona, ktorá nás ako matka očakáva.“ (príhovor z 15. augusta 2019)
„Pozerajme hore, nebo je otvorené; nevyvoláva strach, už nie je ďaleko, lebo na prahu neba stojí Matka, ktorá na nás čaká. Je to naša Matka.“ (pápež František)
