Do svojho srdca som prijal Ježiša, Syna Prečistej Panny Márie. Myslím si, že keď s láskou pozývam Bohorodičku, ona ma tiež poslúcha, lebo je blízko mňa, a ako Kráľovná neba sa ľahko dostane všade tam, kde je jej Syn. Vďaka ti, Ježišu, za to, že si ma urobil hodným a prišiel si do môjho srdca. Požehnaj ma, pomôž mi zaoberať sa týmito myšlienkami, ktoré sú ti milé, keď rozmýšľam o tebe ako o Synovi Panny Márie…

Ježišu, ako veľmi ťa milovala tvoja Matka! Tak sa ti tešila, hrala sa s tebou, bozkávala ťa, túlila ťa k svojmu srdcu. Veľmi krásny je to obraz – Ježiš na rukách Prečistej Panny Márie. Taký blízky nám všetkým, že aj malé dieťa si zamiluje tento obraz. Ježišu, tento krásny obraz sa teraz opakuje v mojej duši. Bohorodička mi odovzdala svojho Syna. Vezmi si dieťa, hraj sa s ním, pretože mám prácu. A ja sa s tebou môžem hrať. Pobozkám tvoje ruky, ktoré ma toľkokrát požehnali.

Bohorodička, nauč ma milovať Ježiša tak, ako si ho ty milovala. Ty si nezávidela pozemské bohatstvo, pretože si mala Ježiša, Ježiš ti úplne stačil. Kiež by som aj ja pochopil túto múdrosť, že ak mám Ježiša, mám všetko, a ak Ježiša nemám, nemám nič, hoci by som bol akokoľvek bohatý.

(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)