Duchovné minicvičenia

Čo máte nového? Otázka, ktorú si občas kladieme pri stretnutiach. Nedávno bola príležitosť povedať ju známym – manželom. Čo myslíte, kto sa prvý zhostil odpovede? Manželka sa pustila do vykresľovania finálnych prác na garáži pri dome. Konečne spokojnosť, myslel som si v duchu. Záver rozprávania však nebol happyendový. Odtieň farby na garáži nesedel s tým, ktorý bol predtým použitý na dome. Manžel sa bránil argumentom, že farbu vyberal presne podľa kódu, ktorý si odložil z farby na dome. Hnedá ako hnedá, skonštatoval a ja by som mu dal za pravdu. Ale naše polovičky… Ony vidia hnedú: škoricovú, orieškovú, béžovú, pieskovú… Problém spočíva ešte v podstatnom detaile, ktorý som si nechal na záver. Medzi obnovou domu a garáže uplynulo viac ako päť rokov a firma zmenila vzorkovníky farieb 🙂

 

PRE MUŽA
Téma, o ktorej chceme dnes písať, sa netýka rozdielneho vnímania farieb a ich odtieňov u mužov a žien, ale o čase, ktorý medzitým uplynul. Väčšina mužov má na všetky domáce práce a opravy more času. Poznáte to: kým je kľučka na dverách uvoľnená, nič sa nedeje. A možno ani vtedy, keď párkrát vypadne. S opravou sa začne až vtedy, keď sa niekto pribuchne. Keď v kuchyni kvapká kohútik alebo slabo odteká dres, ešte sa nič nedeje. Až keď začne voda striekať alebo sa dres upchá, potom o deň – dva nastane ten správny čas. Nemyslím si, že by za tým všetkým bola len lenivosť či pocit väčšej dôležitosti, keď nakoniec dáme do poriadku haváriu. Začíname veci riešiť, až keď nefungujú. Kým je niečo funkčné – je to funkčné. Nie dokonale, ale stále to ide (ako keď vám začne svietiť kontrolka na aute – beriem na vedomie a idem ďalej). Pre naše manželky sú to nepochopiteľné veci a privádza ich to do zúfalstva.

 

Ale láska sa takto nespráva. Lebo láska je dobrotivá, nie je nehanebná, nie je sebecká, neteší sa z neprávosti (1 Kor 13). A jedine láska k Bohu a k našim manželkám nám pomôže vidieť veci okolo seba ich očami. Cesta lásky je tá najlepšia, aby sme premáhali samých seba, svoju prirodzenosť, svoj uhol pohľadu aj lenivosť.

 

(Marek a Dada Kolesárovci)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *