SLOVO BL. V. HOPKA
Ježišu, Syn Márie! Aké krásne myšlienky mi prichádzajú na myseľ. Vidím Bohorodičku, ako sa so svätým Jozefom pripravujú do Betlehema, aby sa dali zapísať podľa cisárovho rozkazu. Betlehem, svätá noc. Niet na svete šťastnejšej osoby ako Bohorodička. Matka Mesiáša, budúca Kráľovná neba! Ona môže povedať svojmu Synovi: Boh môj a hneď aj Syn môj. Ako sa teší zo svojho dieťaťa, ktoré prinesie spásu ľudskému pokoleniu. Zaiste musia v jaskyni ostať niekoľko dní. Pokiaľ bolo pekne, Bohorodička iste sedela pri vchode do jaskyne s malým Ježišom v náručí. Pred sebou videla mesto Betlehem s osvetlenými krásnymi domami. Ak porovnávala svoju chudobu s bohatstvom sveta, potom videla veľký rozdiel… – jasle a paláce. A predsa ani na chvíľku nezatúžila po bohatstve, pretože na svojich rukách držala Ježiša, bohatstvo nad bohatstvo. Čo potrebuje, ak má na rukách Ježiša? Úplne jej to stačí. Ó, Ježišu, keby som ťa aj ja tak miloval, ako ťa milovala tvoja Matka! Ó, keby si aj mne stačil!
Šťastná matka ide do Jeruzalemského chrámu prosiť o očistenie, hoci je čestnejšia ako cherubíni a slávnejšia ako serafíni. Čistejšia ako najjasnejší anjeli. Predsa ide, aby dala príklad podriadiť sa zákonu. Stretnutie so spravodlivým Simeonom, proroctvo: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli“ (Lk 2, 34) prenikne tvoje srdce ako meč. Vedela, že byť matkou Mesiáša znamená byť kráľovnou mučeníkov. Ale bola pripravená prijať všetko. Aj stať sa Spolutrpiteľkou.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
