SLOVO BL. V. HOPKA
Ó, Ježišu, ako sa len hanbím, že aj ja som vinný, že aj ja som príčinou nemilosti, nežičlivosti k tebe… Ježišu, ľutujem to, a sľubujem, že v budúcnosti ťa nikdy viac nebudem urážať svojimi hriechmi. Ježišu, pouč ma. Tvoje jasle sú katedrou Učiteľa. A čo sa naučím od betlehemského Ježiša? Dieťa moje, buď čisté, ako je nevinné malé dieťa. Pozri, moja matka, môj pestún, pastieri, akí sú čistí, a preto sú mi aj milí. Dieťa, buď pokorné. Pozri, som Pánom sveta, a napriek tomu som sa ponížil, prijal na seba podobu sluhu, stal sa dieťaťom, aby som získal tvoju dôveru. Neboj sa ma. Ak sa bojíš Boha Sudcu a nemôžeš ani pozrieť na nebo, nemôžeš ani hovoriť s Bohom. Ty si pod vplyvom svojich hriechov.
Ja ťa pozývam, príď k betlehemskému dieťaťu a hraj sa s ním, hovor s ním a buď si istý, že získaš lásku betlehemského dieťaťa, a získaš aj lásku Sudcu. Buď človekom „chudobného ducha“. Pozri, mohol som sa narodiť v paláci, a narodil som sa v maštali, pretože som chcel získať dôveru ľudí, lebo väčšina ľudí je chudobná. Maj jednoduchý charakter ako pastieri; jednoduchý charakter znamená čistý charakter – a takých milujem. Dôveruj v Boha ako dieťa dôveruje svojmu otcovi. Nezabúdaj na spásu svojej duše, pretože je to veľká vec, keď som zanechal bohatstvo neba a prišiel do maštale, do blata, na slamu, medzi pavučinu len preto, aby som ťa spasil. Ďakujem ti, Ježišu, za poučenie. Poznal som betlehemský duch, v tomto duchu chcem pracovať. Daj mi svoje požehnanie. Amen.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
