(Slavomír Tarasovič) Kríže máme všetci a svoj kríž mal aj Ježiš. A dnes počuješ, že pri jeho kríži stála jeho matka. Tá jediná veta sa ma silno dotkla. Vychádza z nej na jednej strane bezmocnosť a na druhej veľká sila. Mária nedokázala urobiť nič viac, len stáť pri svojom synovi. Nedokázala ho zachrániť, vziať jeho bolesť alebo urobiť zázrak, aby jej syn netrpel. Iba pri ňom jednoducho stála a nenechala ho samého.

Milovaný, možno by si chcel pre svojich drahých urobiť v ich kríži tak veľa: vyriešiť ich problémy, zachrániť ich, vziať ich bolesť… No niekedy ti zostane iba jediné: byť blízko a nenechať ich samých. Zdá sa, že je to málo, ale Boh ťa povzbudzuje: „Prijmi svoje hranice. Nevyčítaj si, že nevieš urobiť viac, ale daj to, čo máš.“ Tak ako Mária. Stála pri Ježišovi s vierou. A to môžeš aj ty: stáť pri svojich deťoch, manželke či manželovi s vierou – nie v zúfalstve, nie v bezmocnosti, v depresii či strachu, ale s vierou, že posledné slovo nebude mať bolesť a smrť, ale Boh a jeho víťazstvo.