VÝROČIE (Jozef Heske) Už v časoch komunizmu veľa mladých ľudí zo Slovenska chodilo na oázy do susedného Poľska. V roku 1979 sa uskutočnila prvá oáza na Slovensku. A odvtedy Hnutie Svetlo – život zapustilo duchovné korene aj v našej krajine spočiatku medzi mládežou a potom neskôr aj medzi rodinami. Idea oázy vstúpila do života veriacich ľudí v rímskokatolíckom aj v gréckokatolíckom prostredí. Je to najmä zážitok z Božej lásky, osobného prijatia Pána Ježiša a živej Cirkvi cez spoločenstvo, čo ľudí stále motivuje prichádzať na oázy aj napriek tomu, že majú náročný duchovný a formačný program.

V tomto roku si spomíname na prvého organizátora oázových duchovných cvičení a zakladateľa Hnutia Svetlo – život, poľského kňaza, nadšeného šíriteľa obnovenej pokoncilovej liturgie a realizátora myšlienky Cirkvi ako živého spoločenstva otca Františka Blachnického (1921 – 1987).
Detstvo prežil ako člen skautingu, ktorý už vtedy naňho vplýval. Skúsenosť druhej svetovej vojny ho upevnila v presvedčení pracovať na výchove človeka. Dokonca bol odsúdený za odboj proti nacistom na trest smrti. No po piatich mesiacoch čakania bol omilostený. Trest smrti bol zmenený na desať rokov väzenia. Nebola to náhoda. František Blachnický bol obdarený milosťou hlbokého obrátenia. Na tento dar odpovedal rozhodnutím pre život a službu v kňazstve.
Po vojne vstúpil do kňazského seminára v Krakove. Po vysviacke nastúpil do pastorácie, kde nadobudol presvedčenie, že okolo neho je veľký počet ľudí s formálnym a povrchným kresťanským životom. Toto odhalilo nutnosť obnovenej pastorácie podľa modelu malých skupín. Budoval spoločenstvá miništrantov, mládeže a ostatných ľudí, ktorým ponúkal náboženskú literatúru, organizoval podujatia a duchovné obnovy. Jeho zmysel pre liturgiu sa prejavoval aj tak, že v prvej farnosti Tychy, v mládežníckej miestnosti slávil svätú omšu pri oltári tvárou k ľuďom (ešte pred Druhým vatikánskym koncilom). Boží služobník otec Blachnický začal prácu s miništrantmi cez oázu Božích detí, kde našla miesto aj preventívna, výchovná metóda svätého Jána Bosca. Neskôr pôsobil v kláštore minoritov Nepokalanove, čo mu umožnilo prehĺbenie mariánskej duchovnosti, ktorá bola tiež základom formácie v Hnutí Svetlo – život (HSŽ).
V tomto období založil a viedol Kruciátu triezvosti, odkrývajúcu problém alkoholizmu, ktorá sa stala základom súčasnej Kruciáty oslobodenia človeka. Kruciáta oslobodenia človeka vznikla pri prvej návšteve pápeža sv. Jána Pavla II. v Poľsku ako odpoveď na jeho apel chrániť dôstojnosť človeka. Otec František mal citlivé vnímanie na evanjelium oslobodenia.
Postupne objavoval katechumenát ako starokresťanskú metódu iniciácie, ktorú vložil do oázovej formácie. Pre celé hnutie a pre neho samotného bolo významným požehnanie sochy Nepoškvrnenej Panny Márie kardinálom Karolom Wojtylom. Celé dielo bolo zverené Panne Márii, Matke Cirkvi. Aj dokument pápeža bl. Pavla VI. o ohlasovaní evanjelia pomohol Blachnickému zdôrazniť hlbší evanjelizačný charakter hnutia. V spolupráci s inými hnutiami vovádzal do života nový program formácie s dôrazom na osobnú i spoločnú evanjelizáciu. V evanjelizačnom programe veľmi podporoval formáciu a službu animátorov, ktorí boli podľa neho hlavnými nositeľmi charizmy spoločenstva. Vytvoril plán veľkej evanjelizácie s pomocou filmu Evanjelium podľa Lukáša.

Otec Blachnický založil Spoločenstvo Nepoškvrnenej Matky Cirkvi, sekulárny inštitút je uznaný cirkevnou vrchnosťou. Združuje v sebe okolo sedemdesiat osôb, ktorí žijú evanjeliovými radami a svoju apoštolskú úlohu spájajú s oázovým hnutím. Členky inštitútu sú stále aktívne nielen v Poľsku, ale aj na Slovensku, Nemecku a Ukrajine. Založil aj Úniu kňaza Krista sluhu, ktorá je spoločenstvom kňazov angažujúcich sa v oáze.
Po ohlásení výnimočného stavu v Poľsku (v tom čase bol otec Blachnický na konferencii v Ríme) ostal v zahraničí. Ináč by bol pre svoju pastoračnú a formačnú činnosť doma vo vlasti uväznený. Usadil sa v nemeckom Carlsbergu, kde pôsobí poľské duchovné centrum Marianum, ktoré slúži Poliakom žijúcim v Nemecku. Tam založil medzinárodne centrum evanjelizácie Svetlo – život.
Celý život Blachnického bol naplnený myšlienkou: Pravda – kríž – oslobodenie, ktorá vyústila do založenia Kresťanskej služby oslobodenia národov. Jej úlohou bolo prinášať duchovnú, morálnu pomoc národom zotročeným sovietskym komunizmom. Napísal aj duchovný testament, v ktorom okrem iného spomína štyri neobyčajné dary: dar viery, dar vízie živej Cirkvi, dar Spoločenstva Nepoškvrnenej Matky Cirkvi a dar učiniť zo seba nezištný dar.

V poslednej etape jeho života malo miesto zomieranie, ktoré nazval školou poslušnosti Bohu. Pre neho to bola etapa obrátenia lásky, lebo jej podmienkou je smrť starého človeka. Pred smrťou napísal: „Svetlo – to je tajomstvo kríža. Život – to je účasť na kríži.“ Zakladateľ Hnutia Svetlo – život František Blachnický zomrel pred tridsiatimi rokmi a svoj život odovzdal za Cirkev a jej obnovu.
Ani sa nedá spočítať, koľko ľudí do týchto čias prešlo oázami a oázovou formáciou. Pre mnohých sa stala základom osobného duchovného života, východiskom životného povolania a služby v Cirkvi a spoločnosti.