HISTORICKÉ OSOBNOSTI (Peter Šturák) Zaiste je určitou raritou, ak nájdeme v dejinách Cirkvi dvojicu bratov, ktorí stáli na čele eparchie ako jej biskupi. Takouto dvojicou sú bratia Oľšavskí, ktorí boli biskupmi Mukačevskej eparchie v 18. storočí. Pochádzali z Oľšavice na Spiši. Podľa nej prijali aj svoje mená. Starší z dvojice bratov bol Šimon Štefan, mladší Michal Manuel. Obidvaja sa svojou horlivou biskupskou činnosťou zaslúžili o proces, ktorý viedol k osamostatneniu Mukačevskej eparchie spod Jágerskej diecézy.
Prvý z bratskej dvojice biskupov, starší Šimon Štefan Oľšavský sa narodil okolo roku 1695 v Oľšavici. Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči pokračoval v štúdiu filozofie a teológie na Trnavskej univerzite, ktoré ukončil v roku 1717 doktorátom. Po vysviacke bol vymenovaný za farára v Mukačeve a v rokoch 1728 – 33 bol generálnym vikárom biskupa G. Bizanciho. V roku 1733 bol duchovenstvom zvolený za biskupa a potvrdený cisárskym dekrétom. Pápežom Klementom XII. bol vymenovaný za titulárneho pellenského biskupa. Podobne ako jeho predchodca podľa starobylého zvyku tesne pred biskupskou vysviackou zložil rehoľné sľuby a prijal meno Štefan. Na začiatku svojej biskupskej činnosti zvolal eparchiálnu synodu, ktorá mala vyriešiť rôzne nedostatky v živote kňazov. Počas jeho choroby mu bol nápomocný jeho brat Michal. Zomrel 24. decembra 1737 a bol pochovaný v hrobke mukačevského kláštora na Černečej hore pri Mukačeve.
Mladší z dvojice bratov Michal Manuel Oľšavský sa narodil v roku 1700. Teologické štúdiá absolvoval na Trnavskej univerzite. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1725 a po nej pôsobil v Mukačeve. V časoch episkopátu svojho brata Šimona Štefana, ako aj jeho nástupcu Juraja Gabriela Blažovského pôsobil ako ich generálny vikár. Po cisárskom vymenovaní Máriou Teréziou v roku 1743 za biskupa ho pápež Benedikt v tom istom roku potvrdil a vymenoval za rossenského titulárneho biskupa a apoštolského vikára v Mukačeve. Podobne ako jeho brat pred vysviackou zložil rehoľné sľuby a prijal meno Manuel. Patril medzi najvýznamnejších biskupov v dejinách Mukačevskej eparchie. Zaslúžil sa o duchovné povznesenie kňazov a veriacich. Založil v Mukačeve bohosloveckú školu. Mal veľmi blízky vzťah k pútnickému miestu Máriapócs. Zaslúžil sa o dokončenie tamojšieho chrámu a vybudoval pri ňom baziliánsky kláštor. V rokoch 1750 – 52 uskutočnil vizitácie celej rozsiahlej eparchie a veľmi výstižne opísal stav v jednotlivých farnostiach. Poznatky z týchto vizitácií sú pre nás neoceniteľným zdrojom informácií, poznania vtedajších pomerov v Mukačevskej eparchii. Veľmi aktívne viedol zápas o osamostatnenie svojej eparchie spod Jágra. Zomrel 5. decembra 1767 v Mukačeve a na jeho vlastnú žiadosť ho pochovali v pútnickom chráme v Máriapócsi v dnešnom Maďarsku.
