(Matúš Čekan) Z bežného života poznáme situácie, keď nám zamestnanci úradu či firmy povedia: „My nie sme kompetentní, toto musíte riešiť so šéfom.“ Sú však aj situácie, keď chceme riešiť veci so šéfom, a kompetentnými vo veci sú jeho zamestnanci. Žiadneho šéfa nepoteší, keď musí robiť robotu svojich zamestnancov. Najschodnejšia cesta je konzultácia šéfa a zamestnanca. Vtedy sa zistí, kto situáciu môže vyriešiť. Tento príklad sa hodí na pochopenie Ježišovej reakcie, keď k nemu prišiel otec s prosbou za postihnutého syna. Učeníci boli v Ježišovej škole, učili sa, ako kráčať vo viere, učili sa, aký prístup v ktorej situácii zvoliť. Každé zlyhanie sa pre nich stalo školou. Keď nevedeli ako ďalej, mohli prísť k Ježišovi a opýtať sa, ako situáciu riešiť. Aj takto sa prejavuje viera: „Hoci ja neviem, ty, Pane, vieš.“ Táto udalosť môže byť povzbudením pre každého, keď je v situácii bezradnosti. Pokušenie konať hneď je stále veľké, no niekedy sa treba ísť radšej opýtať Ježiša, ako by to riešil on. Či situáciu riešiť aktívne, či zvoliť postoj modlitby a pôstu, čiže istého vyčkania. Či bude stačiť ľudská pomoc, alebo bude treba pomoc Božích rúk. Viera pohýna človeka k tomu, aby sa išiel pýtať Boha. Sú situácie, ktoré Boh chce riešiť sám. Sú také, ktoré dáva riešiť nám. Múdrosť spočíva aj v tom, že veci, ktoré chce riešiť Boh, neriešime my, a tie, ktoré dáva nám, neponechávame na neho.