SVEDECTVO (Martin) Pred účasťou na seminári Otcovo srdce som sa zúčastnil na viacerých duchovných obnovách, v ktorých som hlavne intelektom poznával Božie pravdy a snažil sa v nich orientovať. No to, čo viacerí svedčiaci zdieľali ako Boží dotyk, som nezažil, a v podstate celá oblasť vnímania mimo intelektuálnej roviny mi bola vzdialená a ťažko uchopiteľná.
Keď som stál pred otázkou, či si môžem dovoliť pre pracovnú vyťaženosť až necelých šesť dní venovať hľadaniu a poznávaniu Božieho srdca, tak som nejaký čas váhal, ale niečo ma tam priťahovalo, a nakoniec som si povedal, že ja ten čas a úsilie Bohu ponúknem a nechám na ňom, či sa mi dá viac poznať a či vypočuje moje túžby, otázky.
Keď teraz spätne s odstupom šiestich mesiacov spomínam na ten vzácny čas na seminári, musím opätovne svedčiť, že Boh sa mi naozaj dal poznať a ukázal mi mnohé veci v mojom živote, či už cez myšlienky, pocity, svedectvá služobníkov a mojich priateľov… Nevedel by som asi lepšie opísať vďaku a svedčiť druhým o milostiach, ktoré na tomto seminári Boh rozdáva, než tak, že všetkým sprostredkujem svoj list nebeskému Otcovi, ktorý som mu z vďaky na seminári napísal a prečítal pred účastníkmi:

Drahý Ocko, nebeský Ocko! 22. jún 2016

Ďakujem, že si ma priviedol na toto miesto, kde otváraš svoje srdce a rozpúšťaš ľadovce v srdciach ľudí. Prišiel som s túžbou zažiť Tvoj dotyk, lebo rozumom som sa Ťa snažil roky objavovať, ale cítil som, že oblasť srdca mi je vzdialená. Ukázal si mi doteraz mnoho krásnych životných chvíľ a dal si mi veľa darov, v ktorých som spoznal Tvoju štedrosť a lásku, no spoznával som Ťa najmä rozumom.
V tejto túžbe som sa modlil v objatí Vicki a Ty si sa ma, Ocko, dotkol cez slzy a ukrytú bolesť v mojom srdci. Hneď nato si mi však ukázal obraz: mňa ako ešte nenarodeného dieťaťa schúleného v maminom brušku a obraz mamy ako krásnej mladej ženy, ktorá sa na mňa s láskou usmieva. A z tohto obrazu som pocítil istotu, že si mi svoju lásku a starostlivosť preukazoval od počiatku cez mamu, ktorá sa tiež na mňa tešila a s láskou sa o mňa starala… Aj mne je ľúto, že som po narodení nemohol pre maminu ťažkú chorobu byť dlhšie v jej objatí a že možno aj to spôsobilo, že si tak ťažko stále hľadáme cestu k sebe.
Ďakujem, Ocko, že z dlhého zoznamu ľudí, ktorým som sa rozhodol na seminári odpustiť, si ma upriamil na môjho telesného otca, ktorý sa s mamou rozišiel pre alkohol, ešte keď som bol veľmi malý, a ktorý sa už o mňa nezaujímal a veľmi mi chýbal. Ďakujem, nebeský Ocko, že si mi ukázal, aká rana zostala v mojom srdci, aj keď sa za to na otca nehnevám a už som mu odpustil. Ukázal si mi, aké sú neuzdravené dôsledky mojej synovskej osamotenosti, zranenosti, opustenosti.
Ďakujem, nebeský Ocko, že si mi vo svojom služobníkovi Mikeovi dal chápajúceho brata, s ktorým máme v živote veľa spoločného a cez ktorého som mohol svojmu otcovi opätovne odpustiť, ako aj ďalším ľuďom i sebe.
Ďakujem, nebeský Ocko, že si mi cez Robertove svedectvá ukázal môj život siroty. Pochopil som dôvody svojich mnohých konaní, postojov, zlyhávaní… Veľmi nepríjemné zistenia. Ale dal si mi návod, ako sa to dá zmeniť. Ďakujem, Ocko, že aj Ty to chceš zmeniť a že Ti na mne záleží. Ďakujem, Ocko, že si mi svoju radosť a záujem o mňa potvrdil aj cez obraz, ktorý si dal priateľovi Jankovi počas svätej omše.
Prosím, požehnávaj nielen moju cestu viery, ale aj dielo kurzu Otcovo srdce. A odpusť mi, že pre svoju včerajšiu slabosť Ti až teraz vyjadrujem: „Už viac nie som strachu otrokom, som, Ocko, Tvojím dieťaťom.“

Tvoj syn Martin