UDALOSŤ (Michal Hospodár) V tomto roku si pripomíname 25. výročie promulgovania Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC) pápežom sv. Jánom Pavlom II. Katechizmus bol schválený 25. júna 1992 a promulgovaný apoštolskou konštitúciou Fidei depositum z 11. októbra 1992. Pri tejto príležitosti prinášame stručný prehľad o okolnostiach vzniku, obsahu i význame tohto jedinečného diela, obsahujúceho súhrn katolíckej náuky pre naše časy.
Všeobecne o katechizme
Ak pristupujeme k úvahe o Katechizme Katolíckej cirkvi, tak si najprv osvetlíme, čo treba chápať pod slovom katechizmus. Vychádzame pritom z podobne znejúceho slova katechéza, označujúceho súhrn aktivít, prostredníctvom ktorých dozrievame vo viere. Katechizmus je potom príručka, obsahujúca učenie viery a kresťanského života, prakticky využívaná v katechéze. V tomto zmysle si netreba mýliť katechizmus s nejakou vedeckou knihou o náboženstve, resp. o nejakej konkrétnej teologickej vede. Katechizmus je pomôcka na zvládnutie obsahu viery a života podľa viery, prispôsobená veku a úrovni jej používateľa. Z detstva si pamätáme maľované katechizmy pre deti, školopovinnú mládež a pod. Teraz si priblížime svetový alebo univerzálny katechizmus, ktorý slávi strieborné jubileum svojho vzniku. V slovenčine vyšiel prvýkrát v roku 1998 vo vydavateľstve SSV v Trnave. Odvtedy bolo pre veľký záujem treba viackrát vydania zopakovať. Potešiteľné je, že výklad veľkého katechizmu prebieha na Slovensku aj v TV Lux v relácii Fundamenty. Text je dostupný aj na internetovej adrese www.katechizmus.sk.
Historické pozadie vzniku KKC
Vznik svetového katechizmu sa viaže k 25. januáru 1985, keď pápež Ján Pavol II. zvolal mimoriadne zhromaždenie Biskupskej synody pri príležitosti dvadsiateho výročia zakončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Zhromaždení biskupi požiadali pápeža, aby sa vypracoval normatívny text katechizmu pre celú Cirkev. Pápež Ján Pavol II. si osvojil túto myšlienku a o rok nato ustanovil komisiu na prípravu tohto diela. Komisiu tvorilo dvanásť kardinálov a biskupov pod vedením kardinála – prefekta vieroučnej kongregácie Jozefa Ratzingera. Komisia dohliadala na prácu redakčného tímu, ktorý spracoval prvý návrh textu a aplikoval aj pripomienky vyše tisíc biskupov z celého sveta. Takto vzniklo kolegiálne dielo, bohaté na obsah, a pritom vnútorne zjednotené. Právom možno povedať, že tento katechizmus je ovocím spolupráce celého episkopátu Katolíckej cirkvi. Čo sa týka jazyka, prvý text katechizmu (1992) bol napísaný vo francúzštine. O päť rokov vyšlo typické vydanie katechizmu v latinčine.
Záväznosť a určenie
Ako sme uviedli v úvode, Katechizmus Katolíckej cirkvi má potvrdenie najvyššej autority Cirkvi. Tým sa stal text katechizmu záväzným pre celú Cirkev. Kniha obsahuje všetko, čo sa považuje za ustálené učenie Katolíckej cirkvi v oblasti viery, mravov a kresťanskej spirituality. Dôležitým praktickým aspektom diela je, že uvedené oblasti sú pokope, takže ich netreba vyhľadávať v rôznych iných dokumentoch Magistéria. Otvorené teologické otázky, o ktorých sa ešte vedie diskusia, a okruhy najmä morálnych problémov, ktoré neustále vznikajú, prirodzene nemôžu byť v texte zachytené. Takže katechizmus je pevnou normou katolíckeho učenia, určenou predovšetkým biskupom, ale aj kňazom, katechétom, rodičom, všetkým potenciálnym záujemcom a ľuďom dobrej vôle. Z neho sa podľa úmyslu pápeža Jána Pavla II. má odvíjať tvorba národných katechizmov podľa nábožensko-kultúrnych špecifík jednotlivých regiónov.
Praktické požívanie
Katechizmus je napísaný vo forme odsekov, očíslovaných na začiatku textu každého odseku. Dokopy je v diele 2 865 odsekov, pri ktorých sú zvyčajne ešte ďalšie čísla, poukazujúce na odseky, v ktorých je daná problematika hlbšie rozoberaná. Pre lepšie zdôvodnenie textu obsahuje text aj poznámky pod čiarou, kde sú najmä biblické citáty. V závere katechizmu sú prehľadové registre citovaných miest Svätého písma, dokumentov Magistéria a významných cirkevných spisovateľov. Nasleduje vecný register pre rýchlu orientáciu v ponúkaných témach a ich vyhľadávania. Jednotlivé časti katechizmu sa ešte delia na oddiely. To všetko prispieva k prehľadnosti diela a praktickosti jeho používania aj pre laikov.
Rozdelenie katechizmu
Tvorcovia katechizmu starostlivo zvažovali, ako postupovať pri výstavbe takého diela, aby splnilo svoje poslanie. Boli si vedomí, že už prvokresťanský katechumenát obsahoval štyri časti: vieru, sviatosti, prikázania a modlitbu Otče náš. V histórii obnovy katechézy mal významnú úlohu Tridentský katechizmus, ktorý kopíroval toto usporiadanie látky. V tomto zmysle prebral aj nový katechizmus toto tradičné tematické rozdelenie. Katechizmus sa delí na štyri časti. Prvá časť je o viere s názvom Vyznanie viery. Druhá o sviatostiach a liturgii. Tretia o morálnom živote s názvom Život v Kristovi. A štvrtá pojednáva o modlitbe. Zostavovatelia sa snažili, aby všetky časti spájala spoločná náuková niť, odrážajúca učenie Cirkvi po poslednom všeobecnom koncile.
Obsah katechizmu
Všetko to, čo sme doteraz napísali o katechizme, ústi do základnej potreby či zmyslu jeho existencie: osvojiť si čo najlepšie jeho obsah. Nie je to jednorazový, ale dlhodobý proces. Na tomto mieste sa obmedzíme iba na stručné zoznámenie sa s obsahom jednotlivých častí. Prvá časť sa venuje otázkam viery. Vyjadruje pravdu, že človek je bytie zamerané na Boha a schopné vnímania Boha svetlom prirodzeného rozumu i darom viery. Analyzuje jednotlivé články viery podľa apoštolského symbolu (Verím v Boha…) a vyjadruje ich katolícke chápanie, čiže obsah katolíckej viery. Centrom viery je Ježiš Kristus a učiteľkou viery je jeho Cirkev. Druhá časť sa zameriava na liturgiu Cirkvi, čiže na slávenie viery vo verejnom kulte. Podrobne vysvetľuje sedem sviatostí, ich predobrazy, ustanovenie, podmienky vysluhovania a liturgický priebeh spojený so symbolikou na Západe i na Východe. Záverečné články venuje sväteninám a ich rôznym formám. Liturgická katechéza vždy bola a je aj dnes aktuálna, lebo bez vnorenia sa do zmyslu modlitieb, gest a symbolov sa vyprázdňuje vnímanie vnútorného jadra náboženských obradov. Tretia časť je morálneho charakteru, obsahujúca život podľa viery. Pojednáva o dôstojnosti ľudskej osoby a jej mravnosti. Vracia sa k vysvetleniu Desatora a dopĺňa ho morálnymi zásadami Kristovho evanjelia. Z morálnych princípov odvodzuje aj riešenie bioetických otázok modernej doby. Posledná štvrtá časť je o modlitbe. Okrem iného prináša nový pohľad na modlitbu, keď ju nazýva darom (porov. Jn 4, 10). Spomína rozličné formy modlitby a špeciálne sa venuje najznámejšej modlitbe Pána Otče náš. Veriacich učí o potrebe modlitby, jej účinnosti a vytrvalosti v jej praktizovaní.
Záver
Už v apoštolských časoch máme krásne svedectvo o tom, ako sa veriaci zúčastňovali na učení apoštolov, lámaní chleba a na modlitbách (porov. Sk 2, 42). Podobne to v našich časoch máme robiť aj my, dnešní Kristovi prívrženci. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám môže poslúžiť ako vynikajúci sprievodca pri dozrievaní do kresťanskej dospelosti. Nie je to kniha na jeden dúšok. Naopak, je to sumárna učebnica a cvičebnica viery a mravov, opretá o Božie zjavenie, ku ktorej sa musíme pravidelne vracať a poctivo si osvojovať jej obsah. Povinnosťou každého pokrsteného Kristovho učeníka je, aby sa pravidelne vzdelával vo svojej viere. V súčasnosti plnej ideového a mravného chaosu platí dvojnásobne: „Kto sa nevzdeláva vo svojej viere, hreší.“
