ÚVODNÍK (Ing. Martin Ceľuch, PhD.) Hovorí sa, že máj je lásky čas. A je to vidno na každom kroku – od kvitnúcich kvetov a stromov až po vyspevujúce vtáky. Po dlhej zime ma stále udivuje, ako sa dokáže naoko mŕtva krajina, stromy, pôda zmeniť na jednu veľkú záhradu, v ktorej pulzuje život. Zdá sa, akoby sa jednotlivé stvorenia predvádzali, kto krajšie zaspieva či sa krajšie vyfarbí. Nie je to zdanie, ale úloha, ktorú vložil ako túžbu Stvoriteľ do každého svojho stvorenia: „Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: … vrchy a všetky pahorky, ovocné stromy a všetky cédre, divá zver a všetok dobytok, plazy a okrídlené vtáctvo…“ (Ž 148). Každý tvor má za úlohu vzdať Bohu chválu – už len tým, že existuje. Jeden druh slúži pre dobro druhého v nespočetných vzájomných vzťahoch. Dokonalosti ukazujúcej na Stvoriteľa, ktorý sa nám dáva aj takto spoznať. Ako píše sv. Pavol v Liste Rimanom, Boha môžeme už od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí (Rim 1). Nekonečný vesmír je prevažne z kameňa, ohňa či ľadu, našu Zem naplnil Boh životom v jeho nekonečných formách. Na jednom metri štvorcovom môžeme nájsť tisíce živých organizmov – rastliny, živočíchy vo vzduchu, na zemi i pod zemou, drobné lišajníky na kôre až po baktérie a huby v pôde. Je nádherné pozorovať dokonalosť, nádheru či úžasné schopnosti jednotlivých druhov. Razanciu a rýchlosť dážďovníkov na oblohe, akrobatické kúsky sýkoriek loviacich hmyz pre svoje mláďatá. Obdivujem fascinujúce schopnosti netopierov. Ich dokonalý let, orientáciu v úplnej tme a lov hmyzu len pomocou zvuku či schopnosť prežiť aj päť mesiacov bez potravy a vody. Ľudia si hovoria, že sú pánmi tvorstva, ale nedokážu oživiť ani len baktériu, z ktorej sa vytratil život. To dokáže len Boh. Každý organizmus má tak svoju hodnotu sám osebe, nielen ako zdroj pre človeka, ako píše v encyklike Laudato si Svätý Otec František: „Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina druhov vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou. Pre nás tisíce druhov nevzdajú chválu Bohu svojím životom ani nám nebudú môcť odovzdať svoje posolstvo. Na to nemáme právo.“
Každý z nás môže ovplyvniť svoj kúsok sveta, v ktorom žije. Je veľa možností, ako dať priestor životu. Kŕmidlo s trochou slnečnice v zime pomôže mnohým vtáčikom a ich pestrosť zas poteší naše oči a dušu. Napájadlo v záhrade poskytuje priestor, kde sa môžu v lete napiť, ale aj dať si ranný kúpeľ. Búdka pre sýkorky či vrabce poskytne domov. Ak v záhrade umiestnime čmelín, čmeliaky sa nám odmenia vytrvalým opeľovaním v záhrade a majestátnosťou svojho letu. Pestré kvety a kríky kvitnúce v rôznych obdobiach poskytnú nektár mnohým druhom hmyzu. Netopiere pod odchýleným obkladom či v búdke získajú vzácne a bezpečné miesto, kde môžu privádzať na svet svoje mláďaťa, a odmenia sa nám reguláciou hmyzu, ktorým sa živia. Vždy zvážme vhodnosť chemických postrekov v záhrade, často oberú o potravu alebo likvidujú aj druhy, ktorým sme nechceli ublížiť. Vzácnym priestorom na život viacerých druhov je aj chrám. Ak pri ňom zachováme stromy, poskytnú priestor mnohým druhom vtákov a hmyzu a v lete nám poskytnú príjemný tieň. Podkrovie je zas cenným úkrytom pre netopiere a viaceré druhy vtákov, ako sú vrabce, dážďovníky či dokonca sokoly. Ak dáme priestor živým stvoreniam v blízkosti našich domovov, odmenia sa nám. Nechajme im kúsok priestoru, aby mohli vzdať Bohu chválu!