Nevysloviteľnú lásku nám ukázal Pán Boh, keď poslal na svet svojho Syna, ktorý sa stal človekom. Tridsaťtri rokov nás poučoval svojím vlastným príkladom a potom slovom, ako máme žiť, aby sme došli k nášmu večnému cieľu. Zomrel za nás na kríži, aby zadosťučinil za naše hriechy a aby nás zmieril so svojím nebeským Otcom – založil pre nás ako pomôcky do neba vedúce sviatosti: krst, pokánie, Najsvätejšiu Eucharistiu atď.
Ale čo by to všetko osožilo nám, ktorí žijeme 2 000 rokov po Kristovi, keby Ježiš nebol založil Cirkev a v nej neustanovil kňazov, ktorým uložil, aby išli do celého sveta a hlásali sväté evanjelium, aby poučovali národy, aby krstili, spovedali, vysluhovali im sväté prijímanie, aby ukazovali cestu vedúcu do neba. Bez Cirkvi a bez kňazov by už dávno nebolo na svete kresťanského života. Bez Cirkvi a bez jej kňazov by bolo veľké dielo vykúpenia skoro zaniklo, lebo keby nebolo kňazov, nebolo by katechizácie na školách, nebolo by kázní v cerkvách, veriaci by nepočuli o Kristovi, bez kňazov neboli by sväté spovede, sväté prijímania. Bez kňazov nebolo by svätej služby Božej, nebolo by komu pripraviť umierajúceho na poslednú cestu, bez kňazov nemali by sme medzi nami eucharistického Ježiša v našich cerkvách, totižto naše cerkvi bez kňazov prestali by byť chrámami, domami Božími, lebo by neprebýval v nich Boh, eucharistický Ježiš.
Mnoho ráz si nevážime a nectíme kňazov… Chvalabohu, skoro v každej väčšej dedine máme kňaza. Ale keby kňazov vôbec nebolo alebo len veľmi málo, vedeli by sme, čo pre nás znamená kňaz: keby nám bolo treba pokrstiť dieťa, vyspovedať človeka, ktorý stoná pod ťarchou hriechov, keby prišla nedeľa a sviatok a nebolo by kňaza, nebolo by svätej služby Božej…
(z pastierskeho listu biskupa Gojdiča veriacim o dôležitosti kňazskej služby z roku 1948)