HISTORICKÉ MIESTA (Peter Žeňuch) Úcta k mariánskym ikonám a obrazom je u gréckokatolíkov na Slovensku zvýraznená v slávení mariánskych sviatkov. Tento rozmer nábožnosti je príznačný pre slovenskú i slovanskú duchovnosť. Pri slávení mariánskych sviatkov si veriaci osobitne uctievajú zobrazenie Bohorodičky, ktoré duchovne i navonok stmeľuje miestne spoločenstvo.
S ikonami Bohorodičky sa často spájajú rozličné zjavenia, zázraky a mnohé nevysvetliteľné skutočnosti, ktorým často predchádzali aj závažné historické udalosti, nepokoje, povstania, epidémie chorôb, prírodné úkazy a pohromy, ktoré veriaci pokladajú za bezprostredné dôvody napríklad slzenia ikony. Každú rozumom nevysvetliteľnú udalosť pritom sprevádzajú obrátenia hriešnikov, uzdravenia, záchrana pred nepriateľmi, ochrana pred nešťastím a biedou. Takéto nevysvetliteľné javy podnes zjednocujú historické i konfesionálne náboženské presvedčenie i povedomie spoločenstva a upevňujú jeho integritu či jednotu. Predstavujú tak sväté miesto, ktoré je duchovným zdrojom ochrany pred nebezpečenstvom, lebo stráži čistotu tradície a obyčají, bdie nad kultúrno-spoločenským a konfesionálnym poriadkom spoločenstva, chránia ho pred inovercami a rozličnými cudzími vplyvmi, ktoré v tradičnom prostredí spätom so zbožnosťou národa nemajú miesto.
Zázrak v klokočovskom chráme sa udial v roku 1670, keď pred Michalovcami stálo nepriateľské vojsko. Vtedy sa ľud zhromaždený v drevenom chráme v Klokočove modlil pred ikonostasom pod ikonou Bohorodičky, ktorá odrazu začala slziť. Keď zázrak videli aj vojaci, ktorí prišli na toto miesto, strhli obraz z ikonostasu, nožom prerezali tvár Bohorodičky a kopijou prebodli ikonu. Ponížený a porezaný obraz v tej chvíli začal silne plakať. Keď to podaktorí vojaci videli, pokľakali na kolená, iní utiekli. V noci heretici chrám zapálili. Po jeho vypálení sa ikona dostala do Prešova, odkiaľ si ju vyžiadala grófka Žofia Bátoryová, ktorá po smrti manžela Juraja Rákociho konvertovala na katolícku vieru. Tá ikonu vystavila v kaplnke Mukačevského hradu ako zaoltárny obraz. V roku 1680 sa ikona dostala do rúk Heleny Zrínskej, ktorá ju odniesla do Turecka. Už v roku 1703 František Rákoci, nový mukačevský hradný pán, obraz vrátil na pôvodne miesto. Po páde Mukačevského hradu v roku 1711 bola ikona prevezená do Viedne. Až v roku 1769 vznikla kópia ikony, ktorú do Prešova priniesli cisárski vyslanci. Tá je dnes neoprávnene v rukách Pravoslávnej cirkvi.
Dnes sa na severnej stene klokočovského chrámu nad bočným oltárom nachádza druhá kópia jej ikony z roku 1904. Ďalšia kópia z toho istého roka sa nachádza v sakristii užhorodskej katedrály. Pri prechode frontu v roku 1944 bol klokočovský chrám poškodený, najmä jeho južná stena. Len zázrakom sa ako jediné zachovalo neporušené okno na južnej stene oproti kópii ikony Božej Matky. V roku 1948 bol obraz klokočovskej Božej Matky slávnostne korunovaný. Michal Lacko SJ spolu s Františkom Fugom, kňazom v kanadskom Hamiltone, dali v roku 1955 vyhotoviť ďalšiu kópiu ikony a v roku 1957 začali aj so stavbou chrámu zasväteného práve klokočovskej Bohorodičke. V roku 1991 a 2002 boli vyhotovené ďalšie kópie milostivej ikony.