HISTÓRIA (Peter Borza) Začiatkom 19. storočia nastali vhodné podmienky na zriadenie Prešovskej eparchie, ktorá vznikla vyčlenením z Mukačevskej eparchie a povýšením Košického vikariátu na Prešovskú eparchiu pápežskou bulou Relata semper z 22. septembra 1818. Táto udalosť je pomerne dobre opísaná vo viacerých dielach, takže našu pozornosť môžeme zamerať na niektoré menej známe súvislosti spojené s budovaním novej eparchie. Jednou z nich je aj zámer vybudovať intelektuálne centrum eparchie, ktorým sa mala stať verejnosti prístupná knižnica s čitárňou.
Prvý prešovský biskup Gregor Tarkovič sa uprostred vážnych starostí o hmotné zabezpečenie novozriadenej eparchie od samého začiatku usiloval aj o vybudovanie eparchiálnej knižnice. V tomto zámere nezostal osamotený, ale už 1. mája 1819 daroval Ján Baptista Kováč z Jágra Prešovskej eparchii svoju rozsiahlu knižnicu, ktorej súčasťou bolo viac ako tisíc kníh, súborov atlasov a máp. Zároveň o rok nato poskytol aj finančné prostriedky a založil fond s pravidelným príjmom. Myslel aj na okrášlenie priestorov pripravovanej knižnice a s tým cieľom daroval portrét rakúskeho cisára, českého a uhorského kráľa Františka I. s rádom zlatého rúna, ako aj svoj vlastný portrét. František I. na znak vďaky za toľkú štedrosť udelil J. B. Kováčovi zlatú medailu a založenie knižnice potvrdil listinou č. 15861 z 22. júna 1830. Vďačnosť za vzácnu podporu prejavilo aj gréckokatolícke duchovenstvo slávením svätých liturgií za požehnanie štedrého darcu pri príležitosti jeho narodenín 25. augusta 1830. Dokonca do vzácneho kovu nechali vygravírovať jeho portrét a emblémy rozposlali do farností v eparchii, aby sa uchovala pamiatka na dobrodinca. Po jeho úmrtí v roku 1834 dal nad jeho hrobom prešovský biskup spolu s duchovenstvom postaviť kamenný pomník a meno zosnulého darcu zapísal do hramotnej knihy, pričom biskup nariadil, aby sa 12. apríla a 24. júna slávila zádušná svätá liturgia za zosnulého J. B. Kováča do tých čias, kým bude existovať Prešovská eparchia. Žiaľ, v tom čase knižnica ešte stále nebola k dispozícii podľa pôvodného zámeru. Fond knižnice sa však rozrástol aj o knihy z pozostalosti profesora cirkevných dejín a kánonického práva Matúša Benjeho, ktorý pôsobil na Košickom biskupskom lýceu. Pochádzal z farnosti Litmanová a napriek tomu, že bol rímskokatolíckym kňazom, vďaka svojmu gréckokatolíckemu pôvodu mal vo veľkej úcte východný obrad. Tretím dobrodincom knižnice bol mukačevský kanonik Ján Olšavský, ktorý po svojej smrti polovicu kníh odkázal Prešovskej eparchii.
Pomerne bohatý knižný fond však dlhodobo nemal vhodné priestory, ktoré by splnili očakávania zakladateľov. Knihy boli uložené aj v samotnej katedrále, a to v Kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla, v rôznych malých miestnostiach, na chóre, ba aj vo zvonici. Žalostný stav rezidencie a katedrály spôsobil, že časť z nich bola nenávratne zničená nevhodným uskladnením. Časť kníh bola dlhodobo vystavená dažďu pretekajúcemu cez deravú strechu. Napokon po zrealizovaní rekonštrukcie rezidencie bola vyčlenená miestnosť na knihy, ktoré slúžili predovšetkým duchovným, neskôr aj potrebám teologickej akadémie, ale neboli verejne dostupné širokej čitateľskej verejnosti. Zámer zakladateľov sa tak čiastočne naplnil až v moderných časoch, keď bola z iniciatívy prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ zrealizovaná rekonštrukcia vybraných priestorov a do nich umiestnená knižnica Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorej súčasťou je aj historický fond Kováčovej knižnice. Knižnica je odvtedy sprístupnená všetkým študentom Prešovskej univerzity.