NÁVRAT, O.Z. (Alena Molčanová) Čo charakterizuje životné príbehy detí z pestúnskych rodín? Jedna špecifická výnimočnosť – sú deťmi dvoch rodín – tej, v ktorej sa narodili, a tej, v ktorej vyrastajú. A k tomu všetkému ešte niečo dôležité – nesú si hlboko v sebe zážitky bolesti a zranení z odlúčení.
Na takýto život nieto žiadneho návodu. Pestúnske deti sa počas celého svojho života učia porozumieť a zvládnuť fakt, že obe rodiny neodmysliteľne patria do ich života. A v tomto snažení by nemali byť samy.
Pestúnstvo včera a dnes
Pestúnstvo je o tých, ktorí zachytili správu a ponúkli svoje rodinné prostredie dieťaťu, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi či blízkymi príbuznými.
Pestúnstvo má u nás dlhú históriu. V období prvej republiky mala pestúnska starostlivosť významné postavenie medzi jednotlivými formami starostlivosti o deti, o ktoré sa ich rodičia nemohli starať. Dokonca tento systém obdivovali aj iné – vyspelejšie krajiny. Niet divu, veď sme kresťanská krajina a pestúnstvo ako prirodzená zástupná forma starostlivosti má aj v kresťanstve svoje hlboké korene (jedným z najznámejších pestúnov v jeho histórii je sám sv. Jozef).
V novodobej histórii, po druhej svetovej vojne, však došlo k uprednostňovaniu kolektívnej výchovy, a tak aj pestúnska starostlivosť do značnej miery utrpela. Neboli pre ňu budované služby, no čo je vážnejšie, pestúni boli vo svojich motiváciách a pohnútkach často spochybňovaní. Dnes sa v odborných kruhoch vedú debaty o možnej obrode pestúnstva. Poďme sa teda pozrieť na to, čo deťom dobrá pestúnska starostlivosť ponúka a čo potrebujú samotní pestúni.
Dieťa medzi dvomi rodinami
Hlavným cieľom umiestnenia dieťaťa do pestúnstva je zaistiť dieťaťu starostlivosť podobnú starostlivosti jeho vlastnej rodiny. Na rozdiel od osvojenia však v pestúnstve nedochádza k plnému začleneniu dieťaťa do pestúnskej rodiny, naopak, väzby dieťaťa k jeho biologickej rodine ostávajú zachované. Rodičom ostáva rodičovská zodpovednosť, vyživovacia povinnosť aj právo na styk s dieťaťom. Rovnako dieťa má právo udržiavať kontakt a rozvíjať vzťahy s rodičmi a ostatnými príbuznými (predovšetkým súrodencami či starými rodičmi a ďalšími blízkymi).
Tento fakt „zástupného rodičovstva“ pestúnmi v sebe nesie veľmi dôležitú požiadavku na pestúnov, a to na ich vnútorný postoj voči biologickým rodičom a rodine dieťaťa. Ak pestúnski rodičia v rámci svojich vnútorných emócií vytvoria priestor biologickým rodičom dieťaťa, tak umožnia dieťaťu prijatému do ich rodiny lepšie zvládnuť situáciu svojho vyňatia. Tak skoro, ako je to len možné, potrebujú deti vedieť, odkiaľ pochádzajú. No nie iba to! Ako hovorí Irmela Wiemannová, známa nemecká odborníčka a pestúnska mama, je nevyhnutné nechať biologických rodičov v živote dieťaťa aspoň trocha žiť. Povedať dieťaťu iba to, že rástlo v brušku inej panej, je príliš odťažité. Deti potrebujú príbehy, tie im dávajú zmysel. A deti v pestúnstve potrebujú citlivo zdieľať aj príbeh toho, odkiaľ pochádzajú, kde sú ich korene a kto a akí sú ich blízki (to je dôležité na budovanie identity). No dôležité je aj to, ako je deťom zdieľaný fakt o tom, prečo sa o ne ich vlastní rodičia nestarajú. Deti vedia porozumieť tomu, že ak sa ich rodičia o ne nemohli starať, tak urobili to najlepšie, čo mohli, že dieťa zverili pestúnom. Problém však nastáva vtedy, ak samotní rodičia odmietajú pestúnov, bojujú s nimi a cítia sa nimi ohrození. V takých prípadoch je nárok na pestúnov ešte vyšší. Od pestúnov ako vzťahových osôb potrebujú deti počuť, že to rodičom nezazlievajú, že možno by aj oni sami na ich mieste prežívali či konali podobne. Takýto vnímavý a prijímajúci postoj k emóciám biologických rodičov zo strany pestúnov umožní dieťaťu spracovať v sebe závažný osobný konflikt a možné pocity viny či hanby. Zároveň týmto dieťa získava možnosť vyrovnať sa so svojou minulosťou a cítiť sa prijaté. A preto opusteným deťom iba nová rodina bez podpory spracovania minulosti nestačí!
Deti s traumou
Ešte náročnejšia je pomoc deťom, ktorým ich vlastná rodina závažne ublížila. Hovoríme o týraných, zanedbávaných deťoch. Tieto deti potrebujú zažiť novú vzťahovú skúsenosť, pretože si zo svojej pôvodnej rodiny prinášajú poznanie, že do vzťahu rodič – dieťa patrí zlo, odmietanie a ubližovanie. Starať sa o takéto deti je veľmi náročné, no dobrá pestúnska rodina je spravidla najlepšie riešenie, pretože deti, ktoré zažili zranenie vo vzťahu, by mali byť vo vzťahu aj liečené. V týchto prípadoch nadobúda pestúnstvo nový rozmer – liečebný. Pestúni už totiž pre tieto deti nie sú iba tými, ktorí nahrádzajú to, čo nefungovalo. Sami nepretržite ošetrujú a liečia to, čo bolo zranené, a sami sú niekedy touto starostlivosťou aj zraňovaní. A v tomto svojom snažení nesmú ostať sami! A to je pre nás v Návrate výzvou: byť tu pre týchto rodičov, sprevádzať ich, podporovať ich, radiť im. Aby tu oni mohli byť pre deti a uzdraviť ich. A preto budujeme služby a hľadáme dobrých otcov a mamy!
