HISTORICKÉ OSOBNOSTI (slav Coranič) Peter Parthenius Petrovič bol prvým zjednoteným biskupom na mukačevskom stolci po prijatí Užhorodskej únie v roku 1646. Za mukačevského biskupa bol zvolený 23. júla 1651 väčšinou duchovných Mukačevskej eparchie.
P. P. Petrovič sa narodil okolo roku 1592. Parthenius, civilným menom Peter Petrovič, bol pôvodom Srb zo Sekúl pri Moravskom Svätom Jáne v Bratislavskej župe. Bol potomok tých Srbov, ktorí sa tu usadili po úteku pred Osmanmi.
Po vstupe do kláštora baziliánov v Mukačeve sa stal dôverníkom vtedajšieho biskupa Bazila Tarasoviča (1638 – 1651). Významnou mierou sa zaslúžil o uzatvorenie spomínanej Užhorodskej únie. Spolu so svojím baziliánskym spolubratom Gabrielom Kosovickým vyvíjali užitočnú pastoračnú prácu na panstve Drugetovcov. Ich centom bolo najprv Humenné, neskôr Užhorod, kde im majiteľka panstva Katarína Drugetová darovala misijný dom. Užhorod sa tak stal strediskom zjednocovacieho procesu, odkiaľ baziliáni podnikali svoje misionárske cesty do okolia.
Voľbou zjednoteného P. Parthenia za mukačevského biskupa sa eparchia prakticky rozdelila na dve časti. Jej západná časť (najmä východné Slovensko), ktorá sa nachádzala na drugetovskom panstve, sa stala katolíckou, kým východná časť ovládaná Rákociovcami (kde ležalo aj sídlo biskupstva) ostala pravoslávna. Rákociovci sa postavili odmietavo k osobe nového biskupa, preto si P. Parthenius musel zvoliť nové sídlo, ktorým sa napokon stal drugetovský Užhorod.
Protestantskí Rákociovci sa snažili dosadiť na mukačevský stolec pravoslávneho kandidáta Joanija Zejkana. P. Parthenius preto nečakal na úradné schválenie svojej osoby z Ríma, a urýchlene požiadal o vysviacku pravoslávneho arcibiskupa v sedmohradskej Albe Júlii (vysviacku prijal 8. septembra 1651). Pre tento nekanonický postup žiadal uhorský prímas pápeža o dišpenz pre novovysväteného biskupa. Pápež Alexander VII. potvrdil P. Parthenia za mukačevského biskupa 8. júna 1655 (so spätnou platnosťou od roku 1652). Po pápežskom potvrdení ho v roku 1659 potvrdil aj cisár Leopold I. a v roku 1660 ostrihomský arcibiskup Juraj Lipaj.
Biskup Parthenius sa venoval apoštolskej práci najmä na východnom Slovensku, kde bolo aj najviac zjednotených. Počas jeho episkopátu došlo k pripojeniu ďalších farností k únii, konkrétne v Berežskej a Ugočskej župe, neskôr sa k nim pripojili aj farnosti v Sabolčskej a Szatmárskej župe. V roku 1651 biskup Parthenius zveril jedenásť farností na Spiši jurisdikcii latinskej kapituly na Spišskej Kapitule.
P. Parthenius zostal v Užhorode až do roku 1664, keď mu Žofia Báthoryová (vdova po sedmohradskom kniežati Jurajovi Rákocim II., ktorá sa v roku 1660 obrátila na katolícku vieru) dovolila vrátiť sa do starobylej biskupskej rezidencie v mukačevskom Kláštore sv. Mikuláša. Po návrate do biskupského sídla však svoju eparchiu spravoval iba rok, pretože v roku 1665 zomiera.