HISTORICKÉ OSOBNOSTI (Juraj Gradoš) Osoba Teodora Koriatoviča je úzko prepojená s počiatkami Mukačevskej eparchie, a teda aj našej cirkvi. Význam tohto veľmoža však prekračuje územie Uhorska a dotýka sa viacerých štátov v tejto oblasti. Teodor sa narodil pravdepodobne v roku 1331 a bol posledným kniežaťom Podolia z rodu Gedymina. To získal jeho rod za chrabrosť v boji s Mongolmi. Je málo pravdepodobné, že by Teodor nebol kresťanom. Jeho krst treba klásť ešte do obdobia pokrstenia otca a nie do roku 1386, keď Litva prijala oficiálne krst od hniezdenského arcibiskupa v súvislosti so spojením Litvy a Poľska. Neskôr sa postavil na odpor kráľovi Vladislavovi Jagelovskému pre mocenské snahy nového kráľovského rodu. Táto vzbura nebola úspešná, Teodor bol zajatý a neskôr vypovedaný z kráľovstva.
Spolu s kňazom Bazilom a svojou družinou sa uchýlil medzi rokmi 1392 – 1397 do Uhorska, kde najneskôr v roku 1398 získal od uhorského kráľa Žigmunda Mukačevský hrad i celé panstvo a bol nadžupanom žúp Berehovo (1400 – 1412) a Ujvar (1404 – 1408). S ním podľa legendy prišlo okolo štyridsaťtisíc duší. Tí vraj založili tristo osád a osídlili tak nehostinný kraj v Karpatoch. Niektorí z nich sa usadili i v južnom Zemplíne. Práve tu dal raziť drobné strieborné mince s cyrilským písmom.
Podľa najstarších záznamov Teodor založil aj mukačevský monastier. Nasledoval by tým príklad mnohých šľachticov i svojich predkov, ktorí pri svojom sídle založili monastier ako miesto modlitby za spásu vlastných duší. Vyplýva to z tvrdení gréckokatolíckych historikov 18. a začiatku 19. storočia. Dnešný stav výskumu to však nepotvrdzuje, ale ani úplne nevyvracia. Po jeho smrti v roku 1414 ho pochovali podľa tradície práve v mukačevskom monastieri. Po jeho smrti ovládala štyri roky Mukačevo jeho vdova Valja a neskôr do roku 1428 členovia jeho družiny.
Práve jeho meno sa nachádza na azda najznámejšom historickom spise 18. a 19. storočia Brevis notitia fundationis Theodori Koriathovits, olim ducis de Munkacs od Joannika Baziloviča, ktoré vyšlo v piatich zväzkoch. Na Koriatoviča sa odvolávali nielen historici, ale najmä cirkevní predstavitelia, ak chceli dokázať svoju najstaršiu históriu i majetkové práva. Dokument o založení monastiera napísaný vraj Koriatovičom 8. marca 1360 mal pre kánonické erigovanie Mukačevskej eparchie v roku 1771 strategický význam, pretože práve ku kláštoru sa viazali neskoršie privilégiá i vznik samotnej eparchie. Vo svetle iných dokumentov sa dnes javí táto listina ako falzum z neskoršieho obdobia vytvorené krátko po smrti Teodora Koriatoviča, ktoré iba listinným spôsobom zaznamenalo aktuálnu situáciu ohľadom materiálneho zabezpečenia Monastiera sv. Mikuláša na Černečej hore.
V roku 1922 bol o ňom natočený nemý film s názvom Koriatovich alebo Kúzelný prsteň Karpaty. Bola to jedna z prvých prác filmového štúdia neskôr známeho pod názvom Barrandov. Premiéra filmu bola 9. novembra 1922 v Prahe a zúčastnil sa na nej aj vtedajší prezident Československa Tomáš Garrique Masaryk.