SLOVO METROPOLITU (Mons. Ján Babjak, SJ) Drahí čitatelia! Zo srdca vám prajem požehnaný nový rok. Z Božej lásky sme sa ho dožili. Je to čas, ktorý dostávame od Boha na konanie dobra. Čas, keď ho môžeme spoznať, zamilovať si ho, slúžiť svojim blížnym, a tak dozrievať v láske. Predpokladám, že tento nový rok 2017 bude v Gréckokatolíckej cirkvi veľmi rušný, aktívny. Pripomíname si 20. výročie rozdelenia Prešovskej eparchie a vznik Košického apoštolského vikariátu. Tento rok je ale aj bezprostrednou prípravou na oslavu 200. výročia ustanovenia Prešovskej eparchie a 50. výročie obnovenia činnosti našej cirkvi. Ďakujem Bohu aj za obdobie tejto veľkej skúšky, keď Gréckokatolícka cirkev bola násilne zlikvidovaná komunistickým režimom. Jej biskupi a mnohí kňazi vo väzeniach a vo vyhnanstve vydali hrdinské svedectvo vernosti Bohu, Svätému Otcovi, našej cirkvi i vlastnému svedomiu. Hrdinsky sa zachovali aj naši veriaci, keď boli ponechaní napospas ako ovce bez pastiera. Cirkev z tejto skúšky vyšla síce počtom veľmi umenšená, ale s vynikajúcim morálnym a spoločenským kreditom. Plodom tohto svedectva je dar troch blahoslavených hieromučeníkov. Zomreli pre nás, a preto isto nájdu pochopenie pre naše prosby vyslovené v modlitbách. Mám túžbu, aby cez tieto nové zázraky mohli byť oslavovaní celou Cirkvou ako svätí.
Arcibiskupská kúria spolu s profesormi Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU pripravuje edíciu kníh o našej cirkvi, z ktorej doposiaľ vyšli tri diely. Edícia má za úlohu zmapovať doterajšiu činnosť Gréckokatolíckej cirkvi, spoznať klady i zápory, svetlé i tienisté stránky jej života, aby sme vedeli správne odpovedať na Božie volanie v dnešných časoch.
Milí čitatelia Slova, dúfam, že so mnou zdieľate rovnaký názor na kvalitu tohto nášho časopisu. Snaží sa nám poskytnúť aktuálny obraz života našej Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris. Ak sa vám časopis páči, šírte jeho dobré meno medzi svojich priateľov a známych. Je vhodným darčekom pre dospelé deti, ktoré si založili svoje rodiny a možno sa odsťahovali za prácou aj do zahraničia. Takto im viete aj naďalej pomáhať žiť vo viere. Deľme sa o svoje dojmy i zážitky, aby boli povzbudení aj iní.
Vážme si svoju cirkev a milujme ju, lebo Pán Boh nám cez ňu udeľuje mnohé dary a milosti. A keď vidíme jej nedostatky a chyby, riešme ich v duchu evanjelia. Chráňme svoje rodiny! Dokážme prijať aj viacero detí a dbajme na ich dobrú formáciu, v čom nám môžu pomôcť cirkevné školy, a buďme pre ne živým príkladom viery a lásky k Bohu.
K tomu všetkému každej rodine i každému čitateľovi nášho časopisu udeľujem archijerejské požehnanie.