(Jaroslav Matoľák) Pri veľkých udalostiach alebo pri návšteve vzácnych hostí zvykneme kamsi „upratať“ deti, aby nevystrájali, nekládli nevhodné otázky, nepojedli všetko zo stola, skrátka, aby neobťažovali hostí. A práve taká situácia nastala v dnešnom evanjeliu. Ježišova reakcia je však odlišná od tej našej, ba priam opačná. Deti dáva za príklad. V čom sú pre nás vzorom? Deti úplne dôverujú rodičom, spoliehajú sa a veria im vo všetkom, ale hlavne nič (okrem svojej láskyplnej prítomnosti) im nedávajú. Ale zato vždy a všetko bez ostychu berú. Čo od nás teda Boh očakáva? Nič, iba aby sme boli a aby sme si od neho brali ako deti. Až potom budeme schopní dávať.