ZAMYSLENIE (František Dancák) Ak Cirkev vzýva Pannu Máriu ako útočisko hriešnikov, uzdravenie chorých, potešenie zarmútených, pomocnicu kresťanov… , nerobí to preto, že Mária je i Matkou milosrdenstva?
Pozrime sa, čo napísal pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike venovanej Otcovi milosrdenstva:
„Okrem toho Mária jedinečným a celkom mimoriadnym spôsobom zakúsila milosrdenstvo – ako nikto iný – a obetou svojho srdca dosiahla vynikajúcu účasť na samom zjavení Božieho milosrdenstva… Nikto nezakúsil tak ako Mária, matka Ukrižovaného, tajomstvo kríža, toto úžasné stretnutie božskej nekonečnej spravodlivosti a lásky, tento ,bozk‘ milosrdenstva daný spravodlivosti. Mária teda hlbšie pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva: pozná i jeho cenu a vie, aká je vysoká. V tomto zmysle ju nazývame aj Matkou milosrdenstva, našou paňou zľutovania alebo Matkou Božieho milosrdenstva. Tieto pomenovania majú hlboký náboženský dosah. Vyjadrujú totiž schopnosť jej duše a celej osobnosti poznávať – v spletitých dejinách Izraela, ako aj v dejinách každého človeka a celého ľudského pokolenia – to milosrdenstvo, na ktorom sa nám podľa večného rozhodnutia Najsvätejšej Trojice dáva účasť ,z pokolenia na pokolenie‘“ (Dives in Misericordia, 9).
„Ak sa dve zo štyroch dogiem, vyhlásených za krátkeho pol druha storočia (dogma o Nepoškvrnenom počatí, 1854 a o Nanebovzatí, 1950), týkajú Panny Márie, nie je to preto, že Boh chce, aby sme poznali jeho milosrdenstvo skrze srdce jeho Matky?“ (Etienne Richter: Mária, úsmev Boží)
Na to myslel aj Svätý Otec František, keď v bule Misericordiae vultus (MV), ktorou vyhlásil Svätý rok milosrdenstva, vyzval, aby nás jej nežný pohľad sprevádzal v tomto roku, aby sme tak všetci mohli znova objaviť radosť Božej nehy. Veď „nikto nepoznal hĺbku tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom, tak ako Mária. Všetko v jej živote je formované milosrdenstvom, ktoré sa stalo telom“.
Epizóda zo života francúzskeho spisovateľa, básnika Victora Huga hovorí, ako ho v úzkej uličke Paríža oslovil malý chlapec: „Pane, prosím si peniažtek. Som sám, nemám nikoho, nemám mamu.“ Básnik ešte v ten večer napísal nádhernú ódu na matku. Svoju úvahu končí zvolaním: „Človeče, ďakuj Bohu, ak máš mamu!“
Chápeme, akým darom je pre človeka dobrá matka? Chápeme, akým darom je pre nás veriacich naša nebeská Matka? Je nám ochotná vždy pomôcť, lebo chce to, čo chce jej Syn. A ten podľa sv. Pavla chce, „aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). Chce pomáhať všetkým kresťanom k dosiahnutiu spásy. Za spravodlivých sa prihovára, aby zotrvali v dobrom a v Božej milosti; za hriešnych, aby sa obrátili k Bohu a našli u neho milosť.
„Nemajú víno.“ (Jn 2, 3) Obdivuhodná pozornosť Panny Márie v jej láske k ľuďom na svadbe v Káne Galilejskej! Jej príhovor u Syna bol vypočutý. Veríme, že odvtedy, čo ju jej Syn dal z kríža za našu Matku, jej príhovor je mocný pred Božím trónom. Na jej príhovor Boh vypočuje ľudské prosby. Slová: „Veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16) platia o Božej Matke viac než u iných svätých.
Staroruská legenda hovorí o mučeníckej smrti sv. apoštola Ondreja, veľkého ctiteľa Panny Márie. Hovorí, že keď prišiel do neba, jeho sprievodcom sa stal anjel, ktorý mu ukázal krásu raja. Keď sa prechádzal po nebi, myslel iba na jedno: čo najrýchlejšie nájsť Pannu Máriu. Stále sa mu to však nedarilo. Znepokojený sa spýtal, kde je Panna Mária. Anjel odpovedal, že nie je v nebi, pretože neustále prebýva na zemi, aby stierala slzy svojich plačúcich detí.
V tomto zmysle sa vyslovil aj sv. Ján Vianney: „Myslím si, že Panna Mária bude na konci sveta veľmi spokojná, ale kým trvá svet, ťahajú ju zo všetkých strán…“
Do konca časov môžeme prostredníctvom nej adresovať Pánovi modlitby a prosiť ju, aby sa za nás prihovárala.
Skončil sa Svätý rok milosrdenstva, v ktorom sme prežívali milosrdenstvo, ktoré Otec zosiela na nás od večnosti. Tak o ňom hovorí aj Panna Mária. Keď po zvestovaní prišla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu: ako veľkolepo si Boh počína pri riadení osudov celého ľudstva, o jeho vernosti a o prisľúbeniach vyvolenému ľudu: „Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie, “ a najmä „s tými, čo sa ho boja“ (Lk 1, 50). Tak o ňom hovorí aj Svätý Otec František v bule: „On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho Srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rad a chce sa s nami deliť o svoj život.“
S týmito pocitmi vďaky za to, čo Cirkev dostala, sme prechádzali svätými bránami s plnou dôverou, že nás sprevádzala moc vzkrieseného Pána. Zverme aj naďalej život Cirkvi, celé ľudstvo i obrovský vesmír Kristovej vláde s prosbou, aby vylial na nás svoje milosrdenstvo ako rannú rosu a aby tak všetci mohli spoločne budovať svetlú budúcnosť. O to prosme aj Pannu Máriu, Matku ukrižovaného a vzkrieseného Pána, ktorú „Otcova láska od vekov pripravovala nato, aby bola archou zmluvy medzi Bohom a ľuďmi“ (MV, 24):
„Vypočuj nás, ó, Mária, ty najlepšia z matiek… Úpenlivo ťa prosíme, ó, Matka, daj, aby sme žili v slobode a pravde, vo vernosti tebe a tvojmu Synovi. Dnes si nám väčšmi Matkou ako Kráľovnou, lebo dnes väčšmi ako inokedy potrebujeme matku. Matku, ktorá všetko pochopí, ktorá zotrie každý žiaľ, ktorá nás podrží, aby sme nestratili nádej“ (Jerzy Popieluzsko).