(Rastislav Janičko) Mnohí z nás majú nejednu skúsenosť, že boli pozvaní pri nejakej významnej udalosti na slávnostnú hostinu či recepciu. Takéto pozvanie si človek mimoriadne váži. Pravidlá slušného správania však hovoria, že sa nepatrí odmietnuť pozvanie priateľov. Ježiš nám v podobenstve o veľkej večeri tlmočí pozvanie nebeského Otca: „Poďte, už je všetko pripravené“. Pozvanie na hostinu radosti bolo pripravené s veľkou starostlivosťou a láskou. Je to pozvanie na hostinu v nebeskom kráľovstve a blažený bude každý, kto sa na nej zúčastní. Prijatie tohto pozvania už nie je vecou slušnosti, ale podmienkou prijatia večného života. Prijať toto pozvanie znamená vydať sa na cestu. Znamená to putovať, ísť, namáhať sa, aby sme došli k cieľu. Predsa však sú v našom živote okamihy, v ktorých Bohu hovoríme svoje nie. Sú to chvíle hriechu, chvíle ľahostajnosti k svojej duši a jej potrebám, chvíle lenivosti v práci na spáse duše či nezáujmu o Božie veci, chvíle mnohých výhovoriek, prečo nežiť svoju vieru, svoje kresťanstvo. Nedajme sa zlákať prehnanou starostlivosťou o pozemské veci, aby sme sa sami nepripravili o nebeské kráľovstvo. Dbajme o toto pozvanie a nedajme sa k nemu nútiť. Využívajme čas prípravy na veľkú Božiu hostinu krásou a čistotou svojho srdca, do ktorého môže Boh vstúpiť. A my môžeme s ním radostne hodovať.