(Ján Kovaľ) Človek, ktorý sa cíti v nebezpečenstve a v ohrození, využije na svoju obranu útok. Zvlášť, keď je usvedčený z hriechu. Všimnime si, že ak Cirkev pozdvihne hlas a nazve hriech spoločnosti pravým menom, stáva sa nepriateľkou spoločnosti. Keď život bez sviatosti manželstva nazve smilstvom či umelé prerušenie tehotenstva vraždou nevinného… Z druhej strany počuť hlasy: „Čo sa Cirkev do nás stará? Nech sa stará o svoje problémy!“ Iste, lenže Cirkev je nevestou Kristovou a nesmie mlčať. Prečo? Lebo Kristus v človeku stále vidí, hoci hriechom zastretý, obraz Otca. Kristus sa nenechá zastrašiť ani odbiť. Jemu ide o záchranu každého jedného z nás. On je ten hľadajúci stratených, ktorý neustále berie naše mená do svojich úst a volá: „Kde si?“ (porov. Gn 3, 9) Aj my chceme dobro, ale často máme svoj plán, a zlo chceme uzdraviť. Zlo nemôže byť nikdy uzdravené. Zlo musí byť vyhnané. To nám chce povedať dnešné evanjelium. Nesnažme sa uzdravovať hriech! Je potrebné, aby sme hriech zo svojho života vyhnali. Nebojme sa nechať nájsť Kristovou láskou. Aj napriek hlasu démona, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že Boh je tvojím nepriateľom. Ak nebude zlo vyhnané z nášho života, tak budeme vyháňať Krista zo svojho života, ako to urobili obyvatelia Gergezského kraja. Nedopusťme to!