SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Podstatou sviatku Zosnutia Bohorodičky je udalosť, keď Božia Matka ukončila pozemskú púť a bola s telom i dušou vzatá do neba. Práve preto pri analýze ikony sviatku sa ako prvej budeme venovať Bohorodičke.
Presvätá Bohorodička
Božia Matka leží na bohato zdobenom lôžku, ktoré dominuje spodnej rovine ikony. Na niektorých ikonách sa pod hlavou Božej Matky nachádza poduška (vankúš). Má zatvorené oči a vo väčšine prípadov ruky prekrížené na hrudi. Na jej kráľovskú dôstojnosť poukazuje nielen tmavočervený až bordový maforion, ale aj tmavočervená – bordová látka zdobiaca lôžko. S podobným motívom sa stretávame aj na ikone Kristovho narodenia, kde Bohorodička leží pred jaskyňou na červenej poduške.
Na niektorých ikonách Zosnutia Bohorodičky sa stretávame s tým, že okrem tradičného zobrazenia Božej Matky ležiacej na lôžku sa v hornej časti ikony nachádza Bohorodička v okrúhlej mandorle, ktorú nesú do neba dvaja anjeli. Je odetá v tradičnom odeve, a to v modrom chitóne a bordovom maforiu. V niektorých prípadoch je celá v bielom. Mandorla, ktorú tvoria tri modro-zelené kruhy, sú identické s mandorlou obklopujúcou Krista, ako napr. na ikonách Premenenia, Zostúpenia do podsvetia či Nanebovstúpenia. Tento moment vystúpenia Bohorodičky do neba ospevujú aj bohoslužobné texty z večierne sviatku:
„Kniežatá, otvorte svoje brány! Privítajte Vládkyňu neba i zeme. Radostnými spevmi pozdravme sväté panenské telo, to, čo bolo príbytkom nám nepochopiteľného Boha a Pána…“ „Aké duchovné piesne ti teraz prinesieme, Presvätá? Veď svojím nesmrteľným zosnutím si posvätila celý svet a prešla si do sveta nadpozemského, aby si hľadela na toho, ktorý nad všetkým vládne, a spolu s ním si plesala, Čistá, keďže si Matka, ktorú nosia zástupy anjelov i duše spravodlivých. S nimi pros o pokoj a veľké milosrdenstvo pre nás.“
Panna vystúpila do nevýslovného tajomstva toho, s ktorým bola spojená počas svojej existencie. Ikony niekedy zobrazujú nad mandorlou aj časť neba. Je symbolicky zobrazené v podobe pootvorených dvojkrídlových dverí s množstvom nebeských zborov. Vľavo od dverí z pohľadu nazerajúceho je v kruhu sediac na tróne zobrazený Boh Otec – Savaoth v podobe starca. Vpravo odo dverí je stavba s pôdorysom v tvare rovnoramenného kríža ako symbol nebeského Jeruzalema.
V bohoslužobných textoch sviatku sa objavuje aj myšlienka, ktorá smrteľné lôžko Bohorodičky spája so symbolickým rebríkom do neba:
„Prameň života sa do hrobu dáva a hrob rebríkom do neba sa stáva…“ (stichyra na Pane, ja volám). Ako poznamenáva Š. Ivančo, pri pohľade na smrteľné lôžko Bohorodičky na ikone Zosnutia Bohorodičky môžeme konštatovať, že sa istým spôsobom podobá na čln. Môžeme ho vnímať ako predobraz Cirkvi, ako koráb, v ktorom sa zachránime a ktorý nás preplaví na druhý breh – miesto večného života v Božom kráľovstve.
