SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran)
Byť v prítomnosti Boha
Svätý Otec František vo svojej rannej homílii na príbehu proroka Eliáša priblížil spôsob, ako sa stretnúť s Bohom: „Aby sme sa stretli s Bohom, je nevyhnutné vrátiť sa k situácii, v ktorej bol človek v okamihu stvorenia: na nohách a na ceste. Tak nás Boh stvoril: na svoju výšku, na svoj obraz a podobu, a kráčajúcich. ,Kráčaj, choď vpred! Obrábaj zem, zúrodňuj ju; a množte sa. Vyjdi! Vykroč a choď na vrch Horeb, a postav sa na vrchu Horeb v mojej prítomnosti.‘ Eliáš sa zodvihol a vzpriamený vykročil. Vyšiel, aby načúval Bohu. Ako môžem stretnúť Pána, aby som si bol istý, že je to on? Anjel pozýva Eliáša, aby vyšiel z jaskyne na vrchu Horeb, kde našiel útočisko, aby vstúpil do Božej ,prítomnosti‘. Ale k tomu, aby vyšiel von z jaskyne, ho neprimäl ani ,silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly‘, ani zemetrasenie, ani následný oheň. A po ohni nasledoval šum jemného vánku alebo, ako je to v origináli, ,jemný zvuk ticha‘. A tam bol Pán.
Aby sme sa stretli s Pánom, musíme vstúpiť do seba samých a načúvať tomu ,jemnému zvuku ticha‘, a tam sa nám prihovára on. Anjel Eliáša napokon posiela, aby vstal a vydal sa na spiatočnú cestu. Byť na ceste. Nie uzavretí, nie vnútri nášho egoizmu, našej pohodlnosti, ale odvážne prinášať druhým Pánovo posolstvo, teda plniť zverené poslanie. Musíme vždy hľadať Pána. My všetci chápeme, aké sú zlé momenty: momenty, ktoré nás ťahajú nadol, momenty bez viery, tmavé momenty, v ktorých nevidíme obzor, nie sme schopní pozviechať sa. Všetci to poznáme! Ale je to Pán, ktorý prichádza, obnovuje nás chlebom a svojou silou a hovorí nám: ,Vstaň a choď ďalej! Kráčaj!‘ Aby sme sa stretli s Pánom, musíme byť takíto: na nohách a na ceste. A potom vyčkať s otvoreným srdcom, kým k nám prehovorí. A on nám povie: ,To som ja.‘ A tam sa viera stáva silnou. Viera je tu pre mňa, aby som ju strážil? Nie! Je na to, aby som ju šiel rozdávať iným, pomazať iných, pre misiu.“ (úryvok homílie z 10. júna 2016)
Nezanedbať načúvanie!
Pred modlitbou Anjel Pána upriamil Svätý Otec pozornosť veriacich na čnosť načúvania. „V dnešnom evanjeliu rozpráva evanjelista Lukáš o Ježišovi, ako po ceste do Jeruzalema vošiel do dediny a prijali ho v dome dvoch sestier: Marty a Márie. Obe prejavujú Pánovi pohostinnosť, ale robia to odlišnými spôsobmi. Mária si sadá Ježišovi k nohám a počúva jeho slovo, zatiaľ čo Marta sa naplno venuje príprave vecí. Vo svojom pohrúžení sa do práce Marte hrozí, že zabudne na to, čo je najdôležitejšie, čiže na prítomnosť hosťa, ktorým bol v tomto prípade Ježiš. A hosťa treba nielen obslúžiť, nasýtiť a zahnúť starostlivosťou v každom smere. Predovšetkým treba, aby sa mu načúvalo. Zapamätajte si dobre toto slovo: načúvať! Pretože hosťa treba prijať ako osobu s jeho príbehom, s jeho srdcom bohatým na city a myšlienky, tak aby sa mohol naozaj cítiť ako v rodine. Ale ak prijmeš hosťa u seba doma a pokračuješ v práci, usadíš ho na miesto, mlčky on i ty, je to, akoby bol z kameňa. Hosť z kameňa! Nie. Hosťovi treba načúvať. Zaiste, odpoveď, ktorú Ježiš dáva Marte – keď jej hovorí, že potrebné je len jedno – nadobúda svoj plný význam vzhľadom na načúvanie slova samotného Ježiša. Toho slova, ktoré osvecuje a udržiava všetko, čo sme a čo robíme. Napríklad sa ideme modliť pred kríž a vravíme, vravíme, vravíme… A potom ideme preč. Nepočúvame Ježiša! Nenecháme mu hovoriť k nášmu srdcu. Načúvať – toto je kľúčové slovo. Nezabudnite! A nesmieme zabudnúť, že v dome Marty a Márie Ježiš ešte prv než, je Pánom a učiteľom, je pútnikom a hosťom. Jeho odpoveď má teda tento prvý a bezprostredný význam: „Marta, Marta, prečo si dávaš toľko roboty s hosťom, že zabúdaš na jeho prítomnosť?“ Na jeho prijatie netreba mnoho vecí. Naopak. Potrebná je len jedna vec: počúvať ho. Tu je to slovo: počúvať – preukázať mu bratský postoj, aby si uvedomil, že je v rodine a nie v provizórnom útulku. Takto chápaná pohostinnosť, ktorá je jedným zo skutkov milosrdenstva, sa ukazuje naozaj ako ľudská a kresťanská cnosť, ktorej v dnešnom svete hrozí zanedbanie. Dokonca i vo vlastnom dome, medzi vlastnými príbuznými sa môže stať, že sa ľahšie nájdu služby a starostlivosť rôzneho druhu než vypočutie a pohostinnosť. Dnes sme tak veľmi zaujatí, s chvatom, toľkými problémami, z toho niektorými i nedôležitými, že zlyhávame v schopnosti počúvať. Sme neustále zaneprázdnení, a tak nemáme čas počúvať. A ja by som sa vás chcel opýtať, položiť vám otázku, každý nech si odpovie vo svojom srdci: Ty, manžel, máš čas počúvať svoju manželku? A ty, žena, máš čas počúvať svojho manžela? Vy, rodičia, máte čas, ktorý môžete ,stratiť‘ na počúvanie svojich detí? Alebo svojich starých rodičov, svojich starkých? ,Ale veď starkí rozprávajú stále tie isté veci, sú nudní…‘ Ale potrebujú byť vypočutí! Počúvať. Prosím vás, naučte sa počúvať a venovať tomu viac času. V schopnosti počúvať je koreň pokoja. Nech nás Panna Mária, Matka počúvania a starostlivej služby, naučí byť prijímajúcimi a pohostinnými k našim bratom a našim sestrám.“ (úryvok príhovoru zo 17. júla 2016)
„Milovať a odpúšťať, ako miluje a odpúšťa Boh. To je životný program, ktorý nepozná prerušenia či výnimky.“ (twitter Svätého Otca Františka z 3. júla 2016)
