ÚVODNÍK (Mgr. Silvia Madarová)

„Spôsobilosť vyžaduje osobné úsilie nadobudnúť nevyhnutné schopnosti a predpoklady na čo najlepší výkon úloh a činností s intelektom a intuíciou. Ide proti konexiám a podplácaniu. Prezieravosť je pripravenosť mysle na to, aby porozumela situáciám a postavila sa k nim múdro a kreatívne. Spôsobilosť a prezieravosť vyjadrujú tiež našu ľudskú odpoveď na Božiu milosť, keď sa každý z nás riadi tým známym príslovím: Robiť všetko tak, ako keby Boha nebolo, a následne nechať všetko na Boha, akoby tu mňa nebolo. Je to správanie sa učeníka, ktorý sa denne obracia na Pána týmito slovami nádhernej univerzálnej modlitby pripisovanej pápežovi Klementovi XI.: ,Veď ma svojou múdrosťou, riaď ma svojou spravodlivosťou, povzbudzuj ma svojou dobrotou, chráň ma svojou silou. Odovzdávam ti, Pane, svoje myšlienky, aby smerovali k tebe; slová, aby boli o tebe; činy, aby boli podľa teba; súženia, aby boli pre teba‘“ (Missale Romanum).

Naša práca v Dome sv. Simeona v Sačurove si vyžaduje spôsobilosť na túto prácu, prezieravosť na vnímanie potrieb starých a opustených ľudí. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí túžia po milom slove, pohladení, a predovšetkým potrebujú náš čas, aby sa cítili cenní a milovaní. Tou najcennejšou službou, ktorú im môžeme dať, je venovať im svoj čas.

„Voči starším ľuďom treba vykonávať službu útechy, uvedomujúc si predovšetkým štyri druhy utrpenia:

• Byť na ťarchu a vo všetkom závisieť od druhých, v prvom rade v telesných potrebách.

• Cítiť sa neužitočný.

• Mať pocit celkového pochybenia, hlavne v oblasti výchovy detí.

• Pocit smútku z budúcnosti.“ (Allesandro Pronzato: Staroba, vek nádeje)

Toto utrpenie sa ťažko znáša, ak je človek sám. Tu je dôležitý prezieravý prístup pracovníka, plný pochopenia a útechy. Nedá sa to nazvať prácou, ale službou. Nie je to ani trocha jednoduché a príjemné. Vyžaduje si obetavé srdce, ľudskosť, trpezlivosť, jemnosť. Pritom nerobíme nič zvláštne, len si plníme spravodlivú povinnosť.

Aj napriek tomu človek musí vedieť mať túto prácu rád a vykonávať ju z lásky k človeku. Svet starších ľudí je iný než náš, aj ich vnímanie hodnôt, problémov, peňazí a celkový pohľad na život. Pri práci s nimi si uvedomujeme, že je viac toho, čo dostávame, než toho, čo si myslíme, že dávame.

Prezieravosť pri práci so staršími a opustenými ľuďmi nás nabáda k tomu, aby sme neupriamili ich pozornosť k tomu, čo mali, ale k tomu, čo im ešte chýba. Nie k tomu, čo získali, ale k čomu ešte nedospeli.

Na záver sa mi hodia slová Svätého Otca Františka: „Modlitba starých rodičov a starších osôb je veľkým darom pre Cirkev! Veľkou injekciou múdrosti pre celú ľudskú spoločnosť, hlavne pre tých, ktorí sú príliš zavalení prácou, príliš zaneprázdnení, príliš nezúčastnení. Niekto musí spievať aj za nich, spievať o Božích znameniach, ohlasovať Božie znamenia a modliť sa za nich!“