BIBLIA (Martina Diheneščíková) Bola manželkou židovského kňaza Zachariáša a matkou proroka Jána Krstiteľa. Ježiš a jeho matka Mária s ňou boli v príbuzenskom vzťahu. Táto svätá žena veľkej pokory, viery a vernosti Bohu mala prorockého ducha a dar múdrosti od Pána. Biblia sa o nej zmieňuje v prvej kapitole Lukášovho evanjelia.

Zachariášova manželka

Meno Alžbeta pochádza z hebrejského Eli-shava ̒, čo znamená „môj Boh prisahal“. Pochádzala z kňazského rodu. Bola vydatá za kňaza z Abiášovej kňazskej triedy menom Zachariáš (hebr. Zachar-jah – Pán si spomenul). Oboch manželov Biblia opisuje ako spravodlivých ľudí, ktorí zachovávali všetky Pánove nariadenia. Boli už v pokročilom veku, ale nemali deti. Alžbeta bola neplodná. V kultúre Blízkeho východu hodnota ženy závisela od jej schopnosti rodiť deti. Neplodnosť prinášala ťažkosti a verejné pohŕdanie, lebo sa považovala za Boží trest. Zostarnúť bez detí pre Alžbetu znamenalo prežiť dlhý čas vo veľkej bolesti a osamotenosti. Utrpenie ju urobilo veľmi pokornou. Napriek všetkému zostala Bohu verná. Nikdy sa neprestala modliť a dôverovať.

Neveriaci kňaz

Alžbeta si zvykla, že jej muž chodieval do Jeruzalemského chrámu plniť si svoje kňazské povinnosti. Keď raz prinášal Bohu kadidlovú obetu, zjavil sa mu pri oltári Pánov anjel. Veľmi sa naľakal. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom…“ A hoci mu anjel oznámil, že prichádza milostivý čas, Zachariáš neuveril. Videl iba ich vlastnú neschopnosť a starobu. Preto mu na otázky plné pochybností anjel hovorí: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou, a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Nemý  Zachariáš sa vracia domov k manželke, ktorá krátko nato otehotnie. To, čo bolo ich dávnym snom, sa stalo skutočnosťou. Určite mali veľkú radosť, že ich dlhoročné modlitby boli vypočuté. Ale túto radosť zatiaľ nešíria do celého sveta. Zachariáš ani nemohol, keďže bol nemý. Alžbeta sa prvých päť mesiacov tehotenstva ukrýva. Na istý čas odchádza do ústrania, aby v tichu naplno kontemplovala Božiu vernosť a dobrotu. Zachariáš bol kňazom. Jeho úlohou bolo iných ľudí privádzať k živej viere v Boha Izraela. Na rozdiel od svojho manžela, ktorý stratil vieru ohľadne ich potomstva, Alžbeta túto vieru nikdy nestratila. Verila, že Bohu nič nie je nemožné. Preto napokon hovorí: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ A nový život rastie pod jej srdcom. Aká veľká je žena, ktorá verí svojmu Bohu napriek tomu, že kňaz, jej vlastný manžel, už neverí?

Stretnutie dvoch matiek

Po istom čase anjel navštívil aj Alžbetinu príbuznú Máriu – mladé dievča z Nazareta. Oznámil jej, že sa stane matkou Mesiáša. Na rozdiel od Zachariáša, toto jednoduché dievča s veľkou vierou prijíma Boží plán pre svoj život, hoci mu celkom nerozumie. Gabriel jej objasňuje, že dieťa nepočne prirodzeným spôsobom, ale zo Svätého Ducha – bude to Boží Syn. A vzápätí dodáva: „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Po zvestovaní Mária išla navštíviť Alžbetu. Cestovala asi štyri dni, lebo Alžbeta bývala v meste medzi vrchmi v blízkosti Jeruzalema. Podľa tradície je to dnešné Ain Karem, vzdialené asi šesť kilometrov na západ od Jeruzalema. Keď Mária vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu, dieťa v jej lone sa zachvelo. Alžbetu naplnil Svätý Duch a veľkým hlasom prorocky zvolala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.“ A potom o Márii vyslovila najkrajšie svedectvo: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária chváli Pána nádhernými slovami Magnifikatu. Vidí, že všetko je presne tak, ako povedal anjel. Dostáva krásnu spätnú väzbu. Okrem Márie je Alžbeta totiž jediným človekom, ktorý vie, že Pán už začal plniť to, čo sľúbil svojmu ľudu. Alžbeta vie, že pred ňou stojí matka dlho očakávaného Mesiáša. Oslovuje ju ako „matka môjho Pána“ a jej návštevu považuje za veľkú česť. Ako mohla Alžbeta už vtedy vedieť, na čo mnohí ešte ani dodnes neprišli? Ako žena tej doby nemala vzdelanie. Nemohla to vyčítať zo žiadnych kníh. Božie slovo hovorí, že Alžbetu naplnil Svätý Duch. To on jej dal milosť pochopiť tajomstvo, ktoré presahovalo hranice ľudského rozumu. Aj jednoduchá žena môže mať dar veľkej múdrosti, ak žije autenticky svoju vieru a je naplnená Svätým Duchom. Alžbeta a Mária boli príbuzné. Alžbeta bola pomerne stará, zatiaľ čo Mária celkom mladé dievča. Obe boli v požehnanom stave, lebo zakúsili moc všemohúceho Boha. Toto je spoločný menovateľ, vďaka ktorému si dobre rozumeli, aj napriek veľkému vekovému rozdielu. Tri mesiace sa vzájomne zdieľali a povzbudzovali vo viere. Pri stretnutí oboch matiek vystupuje do popredia pokora. Mladšia Mária prichádza za Alžbetou, aby jej poslúžila a aby sa poučila zo životnej skúsenosti staršej príbuznej. Aj Alžbeta stojí pred Máriou vo veľkej pokore. Uvedomuje si, že hoci je Mária od nej omnoho mladšia, dostala od Pána oveľa väčšie poslanie než ona so svojím synom. Pokorné ženy dávajú život veľkým synom, „lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5, 5). Alžbeta porozumela dlhým rokom svojej bolesti. Už vedela, že Pán nikdy nemešká so svojimi prísľubmi. Iba ich správne načasuje.

Matka Jána Krstiteľa

Keď Alžbeta porodila, susedia a príbuzní sa radovali spolu s ňou. Na ôsmy deň chceli chlapca obrezať. Pri tejto slávnosti býva zvykom, že otec dáva meno synovi, ktorý sa začleňuje do vyvoleného národa. Vstupuje do zmluvy s Bohom, stáva sa dedičom aj nositeľom Božích prisľúbení. Keď prítomní chceli dieťa nazvať Zachariáš po jeho otcovi, Alžbeta privádza všetkých do úžasu, keď hovorí: „Nie, bude sa volať Ján.“ (hebr. Jochanán – Boh je milostivý, milosrdný). To, čo vyslovila, bolo v úplnej zhode s tým, čo si vypočul Zachariáš od anjela vo svätyni chrámu. Každý namietal, lebo v ich príbuzenstve sa nik takto nevolal. Obrátili sa na nemého otca, aby spor vyriešil. Keď Zachariáš na tabuľku napísal: „Ján sa bude volať“, všetci sa čudovali. Potvrdil meno, ktoré anjel vyslovil ešte pred jeho počatím, čím verejne vyjadril svoju vieru. V tej chvíli bol náhle uzdravený. Opäť začal rozprávať, velebiť Boha a prorokovať. Teda už krátko po narodení Jána Krstiteľa sa diali veľké veci. Všetkých sa zmocnil strach a všade po okolí sa hovorilo o týchto udalostiach. A ľudia sa pýtali: „Čím len bude tento chlapec?“ Odpoveď dal dospelý Ježiš, keď povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší než on.“ (Lk 7, 28) Aj my sa svätým krstom začleňujeme do zmluvy s Pánom, do Božieho kráľovstva. Uvedomujeme si, že každé pokrstené dieťa môže byť prorokom pre svojich rodičov? Alžbeta je krásna žena. Ako manželka privádza späť k viere svojho manžela. Ako matka privádza na svet a vychová veľkého proroka. Nech Pán udelí milosť našim kresťanským ženám byť takými manželkami a matkami.

DODATOK: Keď dal Herodes povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol (Mt 2, 16), týkalo sa to aj Jána, syna Alžbety a Zachariáša (Jána Krstiteľa). Ako to, že Ján tomuto ortieľu unikol Z apokryfného Jakubovho protoevanjelia sa dozvedáme, že Alžbeta s dieťaťom išla k istej Božej hore, ktorú prosila, aby ju s dieťaťom ukryla. Hora sa otvorila a matku so synom vpustila. Mali tam svetlo a spoločnosť Božieho anjela, ktorý ich chránil. Zlý osud však postretol Zachariáša, pretože Herodes považoval jeho ukrytého syna za toľko ohlasovaného kráľa Izraela. Keď Zachariáš nechcel prezradiť miesto prebývania svojej rodiny, bol vo svätyni chrámu Herodesovými sluhami surovo zavraždený.