SLOVO NA TÉMU (Ján Krupa; foto: wikimedia.org)

Najväčšie ťažkosti vo vieroučných otázkach medzi kresťanstvom a islamom sa vzťahujú na otázku, kto je Ježiš.

Podľa koránovej náuky Boh prehovoril skrze prorokov a poslov v rozličných časoch k rozličným národom. Sväté písmo moslimov považuje Ježiša za jednu z najväčších osobností dejín prorokov (Korán 33, 7), lebo Ježiš je ohlasovateľom Evanjelia a tým sa zaraďuje medzi tých, ktorí dostali bezprostredne od Boha zjavený spis, ako už pred ním Mojžiš, doručiteľ židovskej Tóry, a po ňom Mohamed, doručiteľ Koránu.

No Korán energicky odmieta tvrdenie, že Boh, ako sa píše v Liste Hebrejom, „v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (1, 2). Podľa Koránu Boh „neplodí a nie je splodený“ (112, 3). A preto podľa islamského chápania Ježiš nie je Boží Syn: „Kresťania hovoria: Kristus je syn Boží. Takto napodobňujú reč nevercov pred nimi. Nech ich Boh zahubí! Akí sú len nerozumní…“ (Korán 9, 30)

Podľa Koránu Ježiš aj ako Boží posol a ohlasovateľ Evanjelia je a zostáva obyčajným človekom. Preto neslobodno Ježišovi pripisovať vlastnosti, ktoré mu neprináležia: „Vlastníci Písma, neprekračujte vašu vieru a hovorte o Bohu pravdu! … Verte v neho a jeho poslov a nehovorte: Trojica. Tak to bude pre vás lepšie. Boh je jediným Bohom a je povznesený nad to, aby mal syna.“ (Korán 4, 171)

V Koráne zaznieva názor, že kresťania sfalšovali obraz Ježiša, keď z neho urobili boha – táto výčitka prevláda – a z jeho matky Márie bohyňu. Korán prezentuje kresťanskú Trojicu takto: Boh, Ježiš, Mária. Samozrejme, že ide o hrubé nedorozumenie, keď sa vo svätom písme moslimov tvrdí: „Boh sa spýtal: Ježiš, bol si to azda ty, kto ľuďom povedal: Vezmite si mňa a moju matku ako dve Božstvá vedľa Boha?“ (5, 116)

Podľa Koránu sú pred Bohom všetci ľudia ako otroci: „Nikto na nebi a na zemi sa nesmie priblížiť k Milosrdnému ináč ako služobník“ (19, 93).

Koránové tituly pre Ježiša
Korán nepolemizuje paušálne proti kresťanskému učeniu, ale útočí len na to, čo považuje za preháňanie kresťanov. V posudzovaní osoby Ježiša Krista sa zhoduje v mnohých bodoch s náukou kresťanskej viery, ale odmieta kresťanskú doktrínu o Ježišovom božstve. Korán popisuje osobnosť a výnimočný osud Ježiša rozličnými titulmi, ktorých obdoby nachádzame v židokresťanskej tradícii, ale sväté písmo moslimov im prepožičiava nový významový obsah.

Ježiš – Mesiáš. Korán nechá anjela Gabriela pri zvestovaní Márii povedať: „Ó, Mária, Boh ti odkazuje radostnú zvesť o slove, ktoré pochádza od Neho. Jeho meno bude Mesiáš, Ježiš, syn Márie, bude vo vážnosti na tomto i onom svete a bude blízko Boha postavený.“ (3, 45)

Keďže pri pojme Mesiáš (arab. al-Mesih) ide o poarabčenú podobu sýrskeho slova Mešiha, ktoré je doslovným prekladom gréckeho slova Christos, niektorí prekladatelia Koránu do moderných jazykov uprednostňujú prekladať pojem al-Mesih namiesto pojmu Mesiáš termínom Kristus.

Keď kresťanský čitateľ narazí v Koráne na slovné spojenie Ježiš Kristus, v jeho hlave sa ihneď premietnu biblické predstavy o Ježišovi Kristovi. Preto je vhodnejšie prekladať pojem al-Mesih pojmom Mesiáš, hoci aj tak to znie ešte stále dosť biblicky. Jadro problému tkvie v tom, že v novozákonných evanjeliách a listoch je pojem Kristus/Mesiáš spätý s titulom Boží Syn (Mt 16, 16), no Korán jednoznačne odmieta Ježišovo Božie synovstvo.

Titul Mesiáš/Kristus sa v Koráne považuje len za vlastné meno/priezvisko Ježiša, pričom ide o zvyk, ktorý sa udomácnil už v židokresťanskom prostredí. Neskôr vykladači Koránu interpretovali titul al-Mesih úplne vlastným spôsobom: Ježiš bol pomazaný Božím požehnaním. Gabriel ho prikryl svojimi krídlami, takže sa satan nemohol k nemu priblížiť a dotknúť sa ho pri jeho narodení.

Pomazanie Ježiša znamená jeho bezhriešnosť. Pomazanie je požehnanie, ktoré Ježiš dostal ako Adamov potomok, ale predovšetkým skrze zázračné narodenie z panny Márie, čo zároveň znamená výnimku zo zákona ľudského plodenia. Ježiš bol pomazaný olejom prorokov. V aktívnom zmysle Ježiš je Mesiáš – Pomazávajúci, pretože pomazával a liečil chorých a slepých.

Ježiš – slovo Boha. Pred chvíľou sme citovali verš z Koránu (3, 45), v ktorom sa Ježiš označuje ako „slovo, ktoré pochádza od Boha“. Na inom mieste sväté písmo moslimov hovorí: „Vlastníci Písma, neprekračujte vašu vieru a hovorte o Bohu pravdu! Mesiáš Ježiš, syn Márie, je poslom Božím, je slovom Boha, ktoré vložil do Márie…“ (Korán 4, 171)

V rámci polemiky medzi kresťanstvom a islamom kresťania opakovane poukazovali na tieto pasáže, aby z nich vyvodili záver, že Korán, aj keď nepriamo, uznal božstvo Ježiša, ktorý je večný Logos/Slovo. Nemožno spochybniť, že tu počuť ozvenu kresťanskej doktríny. Ale zdá sa rovnako isté, že Mohamed prevzal pojem „slovo“ bez toho, aby s ním spájal jeho kresťanskú dogmatickú náplň (pozri Jn 1, 1). Preto netreba tak veľmi zdôrazňovať a využívať túto vágnu spomienku na kresťanskú dogmu; lebo Korán na mnohých miestach výslovne odmieta tvrdenie, že Ježiš je Boží Syn.

Podľa niektorých islamských vykladačov Koránu sa Ježiš vo svätom písme moslimov označuje ako „slovo, ktoré pochádza od Boha“ preto, lebo stvoriteľským slovom od Boha bol utvorený v Máriinom lone. Korán povie: „Pozri, Ježiš, podobáš sa Adamovi. Boh ho stvoril z hliny, keď mu prikázal: Buď! – a on bol.“ (3, 59) V rovnakom zmysle odpovie anjel na Máriinu otázku, ako sa uskutoční panenské narodenie: „Boh stvorí, čo chce. Ak sa tak rozhodne, povie: Staň sa! A stane sa to.“ (Korán 3, 47) Bez toho, aby sa odvolávali na nejaké konkrétne koránové úryvky, iní moslimskí exegéti sa domnievajú, že prorok Ježiš je „slovo Boha“ preto, lebo bol predpovedaný prorockým slovom, ktoré vyšlo od Boha, a ohlásili ho predchádzajúci proroci.

Jestvuje aj vysvetlenie, že Ježiš priniesol Božie slovo ľuďom a ako ohlasovateľ tohto posolstva sa preto označuje ako „slovo Boha“. Netreba zabudnúť ani vysvetlenie, že Ježiš je svojou vlastnou osobou Božím radostným posolstvom ľuďom.

Ježiš – duch od Boha. Priznanie božstva nevyplýva ani z titulu „duch od Boha“, ktorý Korán prepožičiava Ježišovi (4, 171). Moslimovia k tomu hovoria, že Mária počala Ježiša skrze vdýchnutie božského ducha. V Koráne Boh v takzvanom božskom pluráli povie: „Tu vdýchli Sme z nášho ducha, a urobili Sme ju a jej syna znamením pre obyvateľov sveta.“ (21, 91) V tejto súvislosti sa Ježiš opäť podobá prvému človeku Adamovi, ktorý bol stvorený skrze vdýchnutie Božieho ducha (15, 29).

Ježišove tituly „slovo od Boha“ (arab. kalimah min Allah) a „duch od Boha“ (arab. ruh min Allah) v Koráne vyjadrujú len bezprostredné Božie stvorenie Ježiša. Ježiš vďačí za svoje bytie priamo zázračnému konaniu božského slova a ducha – len do tej miery je on sám slovom a duchom. Ježišove tituly v Koráne neimplikujú Ježišovu účasť na Božom bytí. Korán výslovne uvádza porovnanie medzi Ježišom a Adamom. Pre Korán je stvorenie Adama ešte väčším Božím činom než Ježišovo narodenie bez otca. Lebo Adam nemal ani otca, ani matku (3, 59; 15, 26 – 30). Korán dáva pôvodne kresťanským pojmom spravidla nový význam, ktorý je geocentrický. Obidva uvedené tituly oslavujú Božiu stvoriteľskú všemohúcnosť.

Ježišovo (ne)božstvo
Korán vyzýva kresťanov, aby hovorili len pravdu o Bohu a nepripisovali Ježišovi, synovi Márie, vlastnosti, ktoré nemá (4, 171). Podľa svätého písma moslimov „nie je dôstojné Boha, aby splodil syna“ (19, 35). Dokázať omyl kresťanského učenia sa Korán usiluje konštatovaním, že Ježiš a jeho matka Mária podobne ako bežní smrteľníci „jedli pokrmy“ (5, 75). A okrem toho samotný Ježiš vo svojom posolstve, ako ho podáva Korán, neustále zdôrazňoval: „Boh je mojím i vaším Pánom. Slúžte Mu!“ (19, 36; 5, 72)

Korán necháva samotného Ježiša slávnostne pred Bohom v nebi vyjadriť sa o svojom (ne)božstve: „Neprináleží mne, aby som hovoril, na čo nemám právo. Keby som to bol povedal, Ty by si to dobre vedel, lebo Ty vidíš do mojej duše, ja však neviem, čo je v Tvojej: Ty jediný poznáš všetky tajomstvá. Hovoril som im len to, čo si mi prikázal: Uctievajte Boha, Pána môjho i Pána vášho…“ (5, 116 – 117)

Korán varuje, že ak kresťania budú zotrvávať vo svojom falošnom učení, budú sa podobať neveriacim: „Sú neveriaci tí, ktorí hovoria: Mesiáš, syn Márie, je Boh. A Mesiáš povedal: Synovia izraelskí, ctite si Boha, môjho a svojho Pána. Lebo tomu, kto okrem Boha jediného bude vyznávať bohov iných, Boh zakázal raj a jeho obydlím bude oheň pekelný.“ (5, 72) „A kresťania hovoria: Mesiáš je Boží Syn. Takto napodobňujú reč nevercov pred nimi. Nech ich Boh zahubí. Akí sú len nerozumní. A títo vzali učencov a mníchov za svojich pánov vedľa Boha a tiež tak Krista, syna Márie, hoci im bolo prikázané uctievať jedine Boha. Niet iného Boha okrem neho. Chvála mu! Vyvýšený je nad všetko, čo k (Nemu) pridružujú.“ (9, 30 – 31)

Podobné a ešte ostrejšie tóny počuť v nasledujúcom verši: „Len neverci môžu takto hovoriť: Mesiáš, syn Márie, je isto Boh. Ty (Mohamed) povedz takto: Kto by mal takú moc, aby mohol zabrániť, keby Boh chcel zabiť Mesiáša, syna Márie, jeho matku a všetkých, ktorí sú na zemi?“ (5, 17).

Ježiš, syn Márie
Mária (arab. Maryam) je jedinou po mene spomínanou ženou v Koráne. Vo svätom písme moslimov niet úryvku, v ktorom by bola Mária uvedená bez toho, aby bol spomenutý aj Ježiš. Ježiš sa opisne spomína v Koráne najčastejšie ako „syn Márie“ (arab. ibn Maryam) a potom ako „Ježiš, syn Márie“ (arab. Ísa ibn Maryam). Je to celkom prekvapivé, lebo v Novom zákone sa Ježiš spomína ako „syn Márie“ len na jednom mieste (Mk 6, 3). Tento titul sa, naopak, často vyskytuje v apokryfných evanjeliách sýrskeho a arabského pôvodu.

Ježišov titul „syn Márie“ v Koráne nielenže vyjadruje príbuzenský vzťah medzi Ježišom a jeho matkou, ale aj plní úlohu protikladu ku kresťanskému titulu „Boží Syn“ pre Ježiša. Ako syn Márie je Ježiš označovaný aj na miestach, kde sa spomína ako Mesiáš (4, 157; 4, 171; 5, 17; 5, 72. 75; 9, 31). Titul „syn Márie“ má poukázať na to, že Ježiš nie je nič viac ani nič menej ako Boží posol, Ježiš je jeden z tých, ktorí sú blízki Bohu.

Podľa Koránu Ježiš nie je Boží Syn, ale zato je veľký Boží prorok a posol, ktorý bol vyznamenaný osobitnou milosťou. Svojím životom a posolstvom je Ježiš znamením Božieho milosrdenstva nielen pre kresťanov, ale aj pre moslimov.