VÝROČIE (Peter Šturák, foto: archív redakcie)

Poznanie dejín Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku nás vedie k zisteniu, že máme poklady, ktoré môžu byť zdrojom múdrosti, nevysychajúcim prameňom a hodnotami, z ktorých môžeme čerpať všetci.

Nie každá miestna cirkev sa môže pochváliť takým počtom vyznávačov. V kontexte týchto slov si môžeme pripomenúť udalosť zo 7. mája 2000 v Koloseu v Ríme, kde sa uskutočnila spomienka na mučeníkov 20. storočia. Svätý Ján Pavol II. tam povedal tieto pamätné slová: „Tam, kde sa zdalo, že nenávisť pokorí celý život a nebude nijaká možnosť jej uniknúť, svedkovia viery ukázali, že láska je silnejšia ako smrť. Uprostred strašných systémov útlaku, ktoré zneucťovali človeka, na miestach bolesti, o hlade a trápeniach najrozličnejšieho spôsobu ukázali, že patria Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi. Nech v storočí a tisícročí, do ktorých vstupujeme, ostáva pamiatka na našich bratov a sestry mučeníkov stále živá. Nech sa odovzdáva z generácie na generáciu, aby z nej prúdila hlboká kresťanská obnova. Strážme si pamiatku mučeníkov ako poklad obrovskej hodnoty pre kresťanov nového tisícročia.“

Medzi takéto osobnosti v našich dejinách patrí nepochybne blahoslavený prešovský biskup mučeník Pavol Peter Gojdič OSBM (1888 – 1960). Tohto roka si pripomíname 60 rokov od jeho mučeníckej smrti. Je to pre nás všetkých vynikajúca príležitosť nielen na pripomenutie si tejto udalosti v historickom kontexte vtedajšej doby poznačenej krutým prenasledovaním Cirkvi, ale aj možnosť uvedomiť si veľkosť jeho hrdinských postojov. Jeho smrť bola už iba veľkým finále jeho obdivuhodného života. Biskup Gojdič patrí medzi osobnosti, ktoré pomáhali utvárať nielen dejiny, ale aj našu prítomnosť a budúcnosť našej Cirkvi.

Tohto roka si pripomíname výročie mučeníckej smrti biskupa Gojdiča. 17. júla uplynie 60 rokov od chvíle, keď zomrel ako mučeník viery, vernosti a lásky k Cirkvi a Svätému Otcovi v leopoldovskej väznici. Ako pastier viedol Prešovskú eparchiu v zložitých dejinných udalostiach. Mnohé aktivity tohto biskupa boli nadčasové a majú ohlas a trvanie aj dnes. Počas totalitného režimu sa stal pre svoju vieru a neohrozené hrdinské postoje tŕňom v oku mocných tohto sveta.

Mučenícka smrť
Po smutne známych okolnostiach tzv. Prešovského soboru konaného 28. apríla 1950 v Prešove bol biskup Gojdič zatknutý a internovaný. Potom nasledovalo vysiľujúce obdobie vyšetrovacej väzby v obávanej pražskej Ruzyni. Napriek svojej nevine bol  v januárových dňoch roku 1951 odsúdený na trest doživotného odňatia slobody, peňažný trest 200 000 korún, skonfiškovanie celého majetku a stratu občianskych práv. Následne bol biskup Gojdič prevezený do Valdíc, kde bol v prísnej izolácii na samotke. Jeho pobyt tam trval do 29. mája 1952, keď bol prevezený do Leopoldova. Jeho spoluväzňom bol aj biskup Vasiľ Hopko, ktorý naňho často spomínal takto: „Biskup Pavol bol často väznený v najťažších celách – samotkách. Dávali mu robiť tie najhoršie ponižujúce práce. A predsa! Biskupa nevedela pokoriť žiadna práca. Naopak, aby sa utvrdzoval v pokore, sám vyhľadával tie najhoršie práce vediac, že to ho najviac približuje k Pánu Bohu.“ Na základe amnestie v roku 1953, vydanej prezidentom Zápotockým, bol jeho trest zmenený z doživotia na 25 rokov odňatia slobody. V roku 1955 bez vysvetlenia príčin bol premiestnený do väznice v Ilave. V roku 1957 bol po druhýkrát premiestnený do Leopoldova, kde prežil posledné obdobie svojho života.

Pred smrťou biskup Gojdič prežíval veľké muky, telesné aj duševné. Nebolo pochýb, že jeho zdravotný stav je beznádejný. Ošetrujúci lekár zavše prehodil ošetrovateľovi Františkovi Ondruškovi: „Náš Pavlíček musí mať úžasné bolesti.“ Kedykoľvek prechádzal popri posteli biskupa, vždy sa ho opýtal: „Tak ako, otče, máte veľké bolesti, však?“ Na to mu otec biskup s takmer nebadateľným úsmevom odpovedal: „Áno, pán doktor, mám strašné bolesti.“ Nikto však nikdy nevidel ani nepočul, aby biskup Pavol niekedy nariekal alebo sa ponosoval na svojich mučiteľov, ktorí s ním často zaobchádzali veľmi hrubo a surovo. Vždy im prejavoval poslušnosť a správal sa k nim úctivo. Zdravotný stav biskupa Gojdiča sa neustále zhoršoval. Preto bol prevezený na infekčné oddelenie Fakultnej nemocnice v Brne, kde bol hospitalizovaný od 2. do 18. marca 1960. Tam zistili, „že okrem starého chronického ložiska na pľúcach boli zistené v pravom dolnom a ľavom dolnom laloku pľúc guľovité odtiene veľkosti gaštanu, vysokého štádia metastáz“.

Biskup Pavol Peter Gojdič OSBM zomrel po ťažkom utrpení vo väzení v nedeľu 17. júla 1960. Keď jeho telo vyniesli z nemocničnej izby, kňaz Alojz Vrána slúžil za neho svätú liturgiu. Uvedomil si, že práve začal 17. júl, deň narodenín biskupa Gojdiča. Keď to hovoril zúčastneným, celý sa chvel. Táto zhoda okolností všetkých zúčastnených prebrala z ustrnutia nad mystériom smrti. Uvedomili si, aký dobrotivý je Pán Boh a s akým láskavým porozumením spĺňa dokonca až takéto detinské želania tým, ktorí ho milujú.

Hrdinský život a mučenícku smrť biskupa Gojdiča Boh odmenil tým, že ho povýšil na úctu prestola. Za blahoslaveného bol vyhlásený sv. Jánom Pavlom II. 4. novembra 2001 vo Vatikáne. Veľké a radostné chvíle mali pokračovanie v Prešove 17. novembra v prenesení jeho relikvií do Katedrálneho chrámu svätého Jána Krstiteľa. V rámci bohoslužby odzneli v homílii slová arcibiskupa Mons. Edwarda Nowaka, ktorý povedal: „Blahoslavený Gojdič vyrastal, pracoval a trpel na tejto zemi. Aké to radostné poznanie! Blahoželám diecéze v Prešove, blahoželám biskupom, kňazom a veriacim, že ste mali dobrého pastiera. Blahoželám, že máte vlastného blahoslaveného mučeníka, ktorý oroduje za vás pred Bohom a sprevádza vás do nových čias…“

Máme teda v osobe biskupa mučeníka Gojdiča veľký vzor a mocného orodovníka. Niekedy však zaráža nezáujem o udalosti, o životné osudy hrdinov viery, aj biskupa Gojdiča. Je to však pre nás vzácna perla a poklad, ktorý má čo povedať nielen nám, ale aj budúcim generáciám. Necúvol pred ohavným násilím komunizmu, neprijal jeho podmienky a výhodné ponuky za zradu svojej viery v Boha a človeka. Nespreneveril sa pravde, spravodlivosti a láske. Je paradoxné, že dnes sa ľudia, a najmä mladí, kŕmia nevierohodnými, vykonštruovanými, lacnými a často esteticky brakovými produkciami. Akéže dejiny potom pripravia tí, ktorí sú indiferentní alebo sú nepriateľmi základných ľudských axióm ľudského pokolenia, keď tieto zločinnosti nahromadené dvoma totalitami nepoučia človeka, aby sa spamätal?

Blahoslavený biskup mučeník Pavol Peter Gojdič OSBM a všetci, ktorí trpeli v časoch neslobody, sú pre nás veľkými vzormi a nimi zostali aj po smrti. Sú povzbudením a príkladom pre všetkých ľudí, ktorí sa snažia žiť charakterne, podľa viery a podľa svojho svedomia. Nasledujme ich príklad aj dnes.