UDALOSŤ (Andrej Rusnák; foto: archív redakcie)
Je to už tridsať rokov, čo 17. februára 1990 kardinál Jozef Tomko vysvätil dovtedajšieho administrátora Prešovskej gréckokatolíckej eparchie Jána Hirku za prešovského sídelného biskupa. Do tohto úradu ho vymenoval pápež Ján Pavol II. 21. decembra 1989. Bola to prvá biskupská vysviacka v Československu po nežnej revolúcii. Túto udalosť prítomný pittsburský arcibiskup Štefan Kočiško nazval slovami: „Nastal deň nášho vzkriesenia“.
Padajúci sneh sprevádzal prichádzajúce prúdy veriacich i duchovenstva do mestskej haly, aby boli svedkami veľkej udalosti. Gréckokatolícka cirkev vyšla po štyridsiatich rokoch prenasledovania a utrpenia víťazne a mohla pred celou spoločnosťou ukázať svoju nezlomnú silu, ale predovšetkým vďaku nebeskému Otcovi za milosti, ktoré od neho dostala. A veriaci ľud to jasne dával najavo svojou mimoriadne hojnou účasťou a prejavovaným nadšením.
Prešovská mestská hala bola naplnená do posledného miesta, a preto mnohí z viac ako desaťtisíc veriacich nielen z našej vlasti, ale aj zo zahraničia sa nemohli dostať dnu, ale sledovali celú slávnosť v priľahlých miestnostiach i okolo haly na obrazovkách monitorov. Prišla aj početná delegácia veriacich so svojimi biskupmi z USA a Kanady. Celú slávnosť vysielala Československá televízia v priamom prenose.
Spolusvätiteľmi boli križevacký sídelný biskup Slavomír Miklovš a sídelný biskup torontskej slovenskej eparchie Michal Rusnák. Z USA bol prítomný arcibiskup Štefan Ján Kočiško a biskupi Thomas Dolinay, Michael Dudick, Basil Harry Losten a John Michael Bilock. Z Kanady prišiel arcibiskup Maxim Hermaniuk. Taktiež bol prítomný arcibiskup Francesco Colasuono, pápežský nuncius so zvláštnym poslaním. Okrem nich bol prítomný značný počet hierarchov rôznych hodností z Československa i zo zahraničia a medzi nimi aj vtedajší novovymenovaní slovenskí biskupi Alojz Tkáč, Eduard Kojnok a Rudolf Baláž, ktorých biskupská vysviacka sa uskutočnila v marci 1990.
Všetkých veľmi príjemne prekvapil kardinál Jozef Tomko, ktorý ako hlavný svätiteľ príkladne zvládol obrady vysviacky v cirkevnoslovančine. Svoje pocity vyjadril v úvode homílie slovami: „Končí sa tuhá zima, nastáva sľubná jar. Na tento deň čakala gréckokatolícka, ba i celosvetová Cirkev celých štyridsať rokov. Skoro dvadsať rokov sa Gréckokatolíckej cirkvi upieralo právo na jestvovanie, ale cyrilo-metodské korene neodumreli ani pod ľadovou prikrývkou, ktorá mala byť akoby jej hrobom. Vaše cirkevné spoločenstvo bolo zmrazené ako v jeseni zasiate zrno, ktoré je naoko mŕtve, ale pod snehovou i ľadovou prikrývkou si zachováva život v očakávaní jarného slnka. I vy ste ostali verní svojej viere a Cirkvi, postavenej na Petrovej skale. Ešte ani po roku 1968 správca vašej eparchie nemohol dostať biskupské svätenie, ktoré je plnosťou Kristovho kňazstva. Konečne sa však dožívame dňa, keď sa uzatvára ťažké obdobie vášho cirkevného života a biskupským svätením vášho veľpastiera vstupujete na cestu k plnému životnému rozkvetu. Zmrazené zrno má pod hrejivým účinkom Božej milosti vyraziť v jarnú oziminu a vyrásť v plné klasy hojnej letnej úrody, ktorá zaručí vám i celej spoločnosti duchovný chlieb. Veľký je Hospodin, náš hlavný pastier, ktorý takto viedol a vedie svoje stádo na zelené pastviny. Jemu chvála a sláva i za dnešný deň! Naozaj, toto je deň, ktorý nám učinil Pán.“
V ďalšej časti homílie svoje slová adresoval novovysvätenému biskupovi Jánovi: „Hej, milý brat, dnes vstupuješ ako veľpastier slávnej tradície, ktorá sa viaže na nášho prvého apoštola a arcibiskupa sv. Metoda a na jeho brata sv. Cyrila. Vstupuješ do šľapají veľkých biskupov, ktorí ešte žijú v pamäti veriacich tejto eparchie: svätej pamäti Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. Ak ťa však ohromuje ťažká a zodpovedná úloha, pamätaj, že práve zvláštnosť tejto biskupskej vysviacky ti zaručuje aj zvláštnu silu a pomoc Svätého Ducha. Často si pripomínaj prísľub nášho Pána: Ja som s vami až do konca sveta!“
Zmenené politické pomery umožnili, že medzi gratulantmi predniesol pozdravný príhovor aj Jozef Hromádka, prvý podpredseda federálnej vlády ČSFR, a v ňom zazneli slová: „V závere 20. storočia, na prahu 21. storočia jeden z veľkých programov pre človeka ako jednotlivca i pre národy a ľudstvo ako celok zostáva stále nenaplnený odkaz Kristovho evanjelia: Aby človek miloval svojho blížneho ako seba samého. Veda a pokrok môžu priniesť ľudstvu mnoho užitočného, ale už nikto nenájde nič vzácnejšieho než toto Ježišovo slovo k vzájomným ľudským vzťahom. Náš dnešný svet nebudú môcť zachrániť ani dômyselné ideológie, ani tie najčistejšie učenia, ale naplnenie tohto Kristovho odkazu pre nás všetkých. Z celého srdca vám prajem, vážený pán biskup, aby ste pri naplňovaní svojho poslania nachádzali túto radosť.“
Slová žalmu: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 117, 24) zaiste najlepšie vystihli atmosféru, v ktorej sa niesla slávnosť biskupskej vysviacky biskupa Jána Hirku, nástupcu na prešovskom biskupskom stolci po už blaženom biskupovi mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi. Po rokoch, keď niektorí veriaci mohli vidieť biskupa iba raz ročne, keď prichádzal zo zahraničia na vysviacku novokňazov, teraz boli účastníkmi celej plejády biskupov a iných cirkevných hodnostárov z celého sveta. Touto vysviackou sa začala nová éra života Gréckokatolíckej cirkvi vo vtedajšom Československu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že o osemnásť rokov v rovnaký deň, 17. februára 2008, sa v tej istej prešovskej mestskej hale uskutočnila intronizácia prvého prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ.