ROZHOVOR (Helena Krenická; foto: archív Domu sv. Simeona)

Slovensko výrazne starne. Pôrodnosť klesá, ľudí staršej generácie pribúda. Vzťah medzi počtom detí a seniorov v spoločnosti zachytáva takzvaný index starnutia. V roku 2018 tento index prvýkrát prekročil hraničnú hodnotu sto. Na Slovensku tak na sto detí pripadlo stodva seniorov. Ako reagovať na tento jav v spoločnosti, aké kroky štát v rámci sociálnej starostlivosti o občana poskytuje, nám priblížila Ing. Daniela Romanová, vedúca Denného stacionára sv. Simeona v Sačurove.

V minulosti prežíval človek jeseň života v kruhu svojej rodiny. Dnes sú starší ľudia neraz osamotení. Kde vidíte dôvody tohto javu a ako sa to dá zvrátiť?
Dôvodov môže byť viacero. Dlhodobo sa vytráca model viacgeneračnej rodiny pod jednou strechou. Lepšie pracovné príležitosti sú často ďalej od pôvodného domova. Paradoxne sa to týka celého Slovenska. Ambície a úspechy študujúcich vnúčat predurčujú smerovanie za lepšími pracovnými podmienkami a záväzkami. Starší ľudia sa sami izolujú a podliehajú individualizmu vo vlastnej rodine a blízkom okolí. Veľkým bremenom bývajú rôzne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú náročnú odbornú starostlivosť. Žiaľ, dnešné pomery nedovoľujú a nezabezpečujú takú pomoc rodinám s dlhodobo chorým seniorom, aby mohol ostať v domácom prostredí čo najdlhšie. Hľadanie spoločných príležitostí byť spolu vytvára priestor na záujem, rozhovor, vzájomnú pomoc, prípadne fyzické spolužitie generácií.

Každý raz zostarne, sú dnes ľudia podľa vás na to pripravení?
Myslím si, že v prevažnej väčšine príprava na starobu spočíva vo finančnom zabezpečení. Dlhodobo sa na trhu predbiehajú rôzne spoločnosti s ponukami, ako sa o človeka postarať od narodenia až po smrť. Horšie je to s psychickou prípravou na starnutie. Málokto si uvedomí, kedy sa ten proces u človeka začne. Ticho a individuálne sa najprv prejavia fyzické limity už počas aktívneho života. Zo skúseností vieme, že chorobný proces urýchľuje starnutie a celkový dosah na kvalitu života. Čomu sa v živote nepostavíme a nevyriešime, nás neskôr počká v určitom oslabení. Možnosti pomôcť, sprevádzať alebo riešiť problémy človeka počas života sú, ale nevyužívajú sa. Ľudia sa bránia hovoriť o tom a riešiť veci. Tým chcem povedať, že ľudia kladú väčší dôraz na liečbu telesných chorôb, ktoré doživotne riešia tabletkami. Podceňujú sa naštrbené vzťahy v rodine. Lipnutie na vlastných úsudkoch, uzatváranie sa do seba, dlhodobé odkladanie riešenia vlastných problémov vedú k rizikám staroby.

Aj slovenská spoločnosť aktuálne starne. Zároveň sa menia potreby staršej generácie. Čo vnímate ako najakútnejšiu potrebu starých ľudí?
Nebáť sa starnúť múdro. Mať dobré vzťahy s rodinou a svojím okolím. Neizolovať sa. Stále pozorujeme zábrany medzi seniormi prijať pomoc, pustiť do svojho života zmenu. Napríklad využívať sociálne služby. Vnímame, že je správne, ak seniori chcú byť čo najviac sebestační, ale často odmietajú primeranú pomoc. Prípadne o ňu požiadajú, keď je potrebné už iné riešenie ako dovtedy ponúkané.

Aká je v súčasnosti ponuka služieb pre starších občanov?
Na Slovensku v súčasnosti existuje sieť rôznorodých služieb pre starších ľudí. V rámci sociálneho sektora existujú tri formy pomoci: terénna, ambulantná a pobytová. Terénna je opatrovateľská služba v domácnosti občana. Navštevuje ho opatrovateľka, pomáha mu so sebaobsluhou, domácnosťou alebo poskytuje náležitý dohľad. Najčastejšia ambulantná forma sociálnej služby je denný stacionár. Počas dňa má senior v sídle zariadenia sociálnych služieb zabezpečené stravovanie, pomoc so sebaobsluhou, sociálnu rehabilitáciu a záujmovú činnosť. Sociálna služba je výhodná pre tých, ktorí sa potrebujú socializovať a majú radi kolektív. Pobytové formy sociálnej služby máme viacero v závislosti od potrieb občana. Dočasné bývanie je poskytnuté v zariadení opatrovateľskej služby po návrate z nemocnice, keď je potrebná pomoc druhej osoby. V situácii, keď je potrebná pomoc viacerých odborníkov a senior je rozhodnutý bývať už trvale v zariadení sociálnych služieb, k dispozícii sú mu sociálne služby v zariadení pre seniorov. V prípade vážnych zdravotných problémov, napr. Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby, sklerózy multiplex či iných vážnych zdravotných postihnutí alebo obmedzení, sú vhodné sociálne služby v špecializovanom zariadení.

Akým spôsobom sa v sociálnych zariadeniach rieši duchovná starostlivosť o starších klientov?
V súčasnosti má byť duchovná starostlivosť zabezpečená v rámci dodržiavania základných ľudských práv poskytovateľom sociálnych služieb. To znamená podľa vierovyznania a presvedčenia prijímateľa sociálnych služieb a možností poskytovateľa sociálnych služieb. Skúsenosť nášho denného stacionára je prirodzene určená zriaďovateľom, ktorým je Gréckokatolícka charita Prešov. Veľmi dobré vzťahy máme nielen s miestnou gréckokatolíckou, ale aj rímskokatolíckou cirkvou. Pravidelne nás navštevujú kňazi, ktorí nám zabezpečujú katechézy a vysluhujú sviatosti. Sú veľkým prínosom a povzbudením. Duchovný program, modlitby a piesne sú preferovanou súčasťou denného programu, ktoré si prijímatelia sociálnych služieb vyberajú.

Aké sú trendy v starostlivosti o človeka na Slovensku?
Žiaľ, sociálne služby nie sú preferovanou témou v spoločnosti. Povedomie o sociálnych službách záujemcov o sociálne služby, ich rodinných príslušníkov, ale aj odbornej verejnosti z rozličných sektorov nie je dostatočné. Vzhľadom na aktuálne starnutie populácie a vysokú chorobnosť občanov stále nie je dostatok sociálnych služieb na ich špecifické potreby. Preferujú sa prevažne pobytové formy sociálnych služieb vzhľadom na rýchle alebo ľahšie riešenie situácie.

A ako je to so starostlivosťou v iných krajinách?
Mala som možnosť žiť tri roky v Spojených štátoch amerických. Ľudia sú tam do vysokého veku veľmi aktívni a sebestační, pokiaľ sú mobilní. Bežne môžete vidieť, že deväťdesiatročný senior šoféruje auto, aj na dlhšie trasy, ak má povolenie od lekára. V ich mentalite je bežné, že mladí ľudia, deti sa už po skončení štúdia oddeľujú od rodičov. No napriek veľkým vzdialenostiam sa navštevujú. Seniori majú veľmi radi spoločnosť a spoločenstvo. U nich sú denné stacionáre (tzv. senior centers) akoby v každej dedine. Sú to často veľké komplexy budov, veľmi dobre materiálne vybavené. Majú tam spoločenské, oddychové, tanečné miestnosti, jedáleň a pod. Jednoducho radi trávia čas spolu, nadväzujú priateľstvá, hrajú spoločenské hry, kartové hry, tancujú, spoločne navštevujú rôzne miesta. Tieto centrá prevádzkujú súkromní podnikatelia. Zamestnávajú personál, ktorý im pomáha tráviť deň príjemne. Americkí seniori milujú život do posledného dychu. V ich mentalite je kód, ktorý im vraví, že majú byť aktívni, pokiaľ vládzu. Prípadne ak aj majú určitý hendikep, nemajú zábrany ísť s kompenzačnými pomôckami do spoločnosti.