ROZHOVOR (Juraj Gradoš; foto: uralprosvet.ru)

Národná rada Slovenskej republiky 16. októbra 2019 schválila zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý nahradil sedemdesiat rokov platný zákon z roku 1949. Pôvodný komunistický zákon bol viackrát novelizovaný. Schválený zákon je výsledkom spolupráce medzi ministerstvom kultúry a poverenými zástupcami cirkví na Slovensku.

Slovensko je krajinou, kde štát priamo financuje Cirkev. Nie všade je to tak. Prečo na Slovensku áno?
Na Slovensku štát prispieva na činnosť cirkví cez ministerstvo kultúry, to znamená na mzdy duchovných a prevádzku ústredí. Potom štát financuje aj iné oblasti – služby, ktoré poskytujú cirkevné organizácie (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby). Je to výsledok historického vývoja a dohody. V každom štáte je tento systém iný a asi neexistujú vo svete dva štáty, kde by bol tento model rovnaký.

Ak by sme sa pozreli len do Európy, tak nájdeme tri základné vzorce nastavenia vzťahov štátu a cirkví. Model štátnej cirkvi funguje napr. v škandinávskych krajinách a vo Veľkej Británii. V tomto prípade štát financuje Cirkev, ale zároveň má aj určitý vplyv na jej chod. Na druhej strane je absolútna finančná odluka, keď si štát a Cirkev žijú svoje vlastné životy vedľa seba. Tak to funguje napr. vo Francúzsku, ktoré je známe svojím sekularizmom. Ale treba povedať, že aj tam sa štát zaviazal financovať všetky opravy chrámov postavených do roku 1905. Tu vidíme, že odluka sa nechápe z pohľadu financovania, ale skôr nezávislosti.

Strednou cestou je spolupráca medzi štátom a cirkvami, kde štát finančne prispieva cirkvám cez dohodnutý model, ale zároveň nezasahuje do vnútorných záležitostí cirkví, napr. v Chorvátsku, Slovinsku, Belgicku alebo v Luxembursku.

Mnohí ľavicoví alebo liberálni politici spomínajú plnú odluku Cirkvi od štátu – najmä finančnú. Aký by to malo vplyv na financovanie Cirkvi?
Často sa v tejto súvislosti hovorí o nenaplnení poslednej požiadavky novembra 1989, o odluke Cirkvi od štátu. Kto nezabudol, ako boli veriaci prenasledovaní, ako štát chcel mať politickú a hospodársku kontrolu nad cirkvami, na vykonštruované politické procesy, že vo väzení zomierali mučeníci atď., ten vie, že takáto odluka už prebehla. Cirkev a štát fungujú autonómne a nezávisle, a to nemá nič spoločné s financovaním. Ak hovoríme o finančnom napojení cirkví na štát, úplná finančná odluka v podstate ani nie je možná. Nie pre tzv. vatikánsku zmluvu, ale preto, že Cirkev okrem duchovnej a pastoračnej činnosti pôsobí v oblastiach, ktoré sú spolufinancované z verejných zdrojov. Vždy tu teda bude priestor aj na finančnú spoluprácu medzi štátom a cirkvami.

Ak by štát prestal financovať duchovnú službu, čo sú v podstate mzdy kňazov, museli by byť platení z iných zdrojov, pravdepodobne z príspevkov veriacich. Ale dnes si to neviem predstaviť. Širší pohľad je, prečo by mal štát prestať financovať cirkevné školstvo alebo sociálne zariadenia, ktorých zriaďovateľom je Cirkev. Veď prijímateľmi služieb, klientmi týchto zariadení sú takí istí daňoví poplatníci ako tí, ktorí sú v štátnych školách alebo zariadeniach. Nehovoriac o tom, že už dnes sú klienti cirkevných zariadení diskriminovaní. Cirkvi a štát budú spolupracovať bez ohľadu na výšku príspevku štátu a bez ohľadu na to, či tento príspevok vznikne asignáciou, zavedením cirkevnej dane, alebo priamou dotáciou z rozpočtu. A je na inú diskusiu, či by iný model financovania mal vplyv na väčšiu nezávislosť oboch strán.

Parlament 16. októbra schválil novelu zákona financovania cirkví. Ako prebieha financovanie doteraz?
Doteraz platný zákon vychádzal pri výpočte výšky dotácie z počtu duchovných. Napriek tomu sa dotácia v ostatných rokoch už neupravovala podľa počtu kňazov, len sa mierne zvyšoval celkový balík o valorizáciu. Výška dotácie nezohľadňovala ani výrazný rast minimálnej mzdy, ani rast sociálnych nákladov, ako sú napr. rekreačné poukazy, stravné lístky a pod. Príspevok štátu je dnes nepostačujúci a cirkvi musia aj základné potreby, ako sú mzdy a prevádzka ústredí, dofinancovať z vlastných zdrojov.

Okrem dotácie od štátu majú cirkvi ešte vlastné prostriedky (dary, zbierky, príspevky veriacich) a príjem z podnikateľskej činnosti, väčšinou z prenájmu nehnuteľného majetku. Výnos z majetku potom po zdanení používajú na dofinancovanie mzdových nákladov a prevádzky, príp. opravu kultúrnych pamiatok. Následne všetci prijímatelia dotácie posielajú štvrťročne na ministerstvo kultúry jej vyúčtovanie.

Boli ste v tíme, ktorý posudzoval túto novelu. Ako dlho sa pripravovala a veľa ste menili oproti pôvodnému návrhu?
Expertná komisia na Ministerstve kultúry SR pracovala od roku 2011 do roku 2016. Výsledkom jej práce bola Záverečná správa o činnosti, kde boli závery a odporúčania na ďalší postup. Súbežne prebiehali rokovania aj medzi cirkvami na úrovni najvyšších predstaviteľov, ktorých výsledkom bolo memorandum z októbra 2016, kde sa dohodli zásady nového modelu prijateľné pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti. Už v januári 2017 bolo na svete prvé paragrafové znenie zákona. Nasledovalo ešte dva a pol roka rokovaní a zmien, kým bola finálna verzia v júli 2019 predložená do medzirezortného pripomienkového konania a po ďalších úpravách koncom augusta na zasadnutie vlády.

Čo prináša táto novela?
Schválený zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností hovorí iba o príspevku štátu z kapitoly Ministerstva kultúry SR na mzdy duchovných a prevádzku ústredí cirkví. Ďalšie oblasti ako financovanie cirkevných škôl, zdravotnícke a sociálne služby a pod. sú predmetom iných zákonov. Nový zákon je postavený na solidarite a spravodlivosti. Solidarita je v zákone zapracovaná tak, že každá cirkev dostane v ďalších rokoch príspevok minimálne vo výške, aká bola v roku 2019. Spravodlivosť je v návrhu zákona v tom, že finančné prostriedky navyše, ktoré vzniknú indexáciou, sa budú rozdeľovať medzi jednotlivé cirkvi pomerne, podľa aktuálneho počtu veriacich. Výsledkom toho je, že čím dlhšie bude zákon platiť, tým bude spravodlivejší, keďže postupne väčšia časť príspevku od štátu bude prerozdeľovaná podľa počtu veriacich.

Dá sa povedať, že je tam aj istá forma asignácie, lebo pri sčítaní obyvateľov môže každý občan „asignovať“ sumu zo štátneho rozpočtu pre svoju cirkev tým, že sa k nej prihlási. Výška dotácie pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti je v roku 2019 v prepočte na jedného občana menej ako 9 eur ročne a v prepočte na jedného veriaceho je to 12 eur.

Aký konkrétny vplyv má táto novela na chod Cirkvi, napr. na financovanie platov kňazov?
Návrh nového zákona je prehľadnejší a transparentnejší. Už neobsahuje niektoré druhy príspevkov, ktoré sa podľa dnes platného zákona aj tak roky neuplatňovali. Zároveň zavádza presný vzorec výpočtu a prerozdelenia príspevku pre jednotlivé cirkvi. Výška celkového príspevku je závislá od vývoja ekonomiky a prerozdelenie od počtu veriacich. Celková suma pre cirkvi sa môže medziročne zvýšiť, ale môže sa aj zmraziť alebo znížiť pri zohľadnení výsledkov nového sčítania obyvateľov. Platy duchovných už nebudú stanovené platovými tabuľkami, ale každá cirkev si určí svoje platové tabuľky v zmysle Zákonníka práce a pri zohľadnení výšky minimálnej mzdy a stupňa náročnosti práce.

Týka sa zmena financovania aj konkrétne veriacich? Budú sa podieľať na platoch kňazov?
Príspevok štátu je určený hlavne na mzdy duchovných a financovanie ústredí jednotlivých cirkví, v našom prípade arcibiskupských a biskupských úradov. Veriaci z vlastných zdrojov už teraz financujú farnosti. Starajú sa o prevádzku chrámu, chod farského úradu a ubytovanie pre kňaza, organizujú pastoračné aktivity, opravujú chrámy, z ktorých väčšina sú kultúrne pamiatky.

Môžu sa však zapojiť aj do prerozdelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu tým, že pri najbližšom sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa prihlásia k svojej cirkvi.